Kurkuma – korenie života
Kurkuma sa získava z podzemku Kurkumovníka dlhého – Curcuma longa patriaceho do čeľade Zázvorovitých – Zingiberaceae.
Podzemok Kurkumovníka sa používa samostatne ako mleté korenie kurkuma alebo v zmesi korenia karí v mnohých pikantných pokrmoch pochádzajúcich z Indie, Ázie a Stredného východu. Kurkumín – hlavná obsahová látka podzemku dáva karí koreniu charakteristickú jasne žltú farbu a výraznú chuť. Prvý krát bol kurkumín izolovaný takmer pred dvoma storočiami, chemická štruktúra látky – diferuloylmetánu bola determinovaná v roku 1910.
Rovnako ako pri mnohých iných bylinách alebo koreninách, ľudia začali historicky používať kurkumu najskôr ako prísadu do jedál. Použitie kurkumy siaha historicky do čias Ajurvédy, 1900 r. pred n.l. Už ajurvédska medicína zistila že kurkuma má impozantné liečivé vlastnosti. V priebehu storočí sa toto korenie používalo na zmiernenie bolesti, k úľave zápalov kĺbov, kože a svalov. Tiež sa využívalo pri liečbe žltačky, menštruačných ťažkostí, koliky a nadúvania.
Kurkuma je najviac skúmaným korením a kurkumín patrí k najvýznamnejším fytolátkam.
Súčasný moderný výskum účinkov kurkumínu sa zameriava na výrazné antioxidančné, protizápalové, protirakovinové a antimikrobiálne účinky, tiež na využitie v liečbe kardiovaskulárnych chorôb, žilovej trombózy, ochorení tráviaceho traktu a pečene, autoimunitných ochorení pohybového aparátu – reumatiodnej artritídy a osteoartritídy, autoimunitných ochorení nervového systému – Alzheimerovej choroby a sklerózy multiplex.
|