Karnozín a ochrana ciev

Chelátotvorný účinok karnozínu úzko súvisí so zdravými cievami

Karnozín má chelatačné vlastnosti. Znamená to že v organizme dokáže pevne viazať ióny kovov s ktorými vytvára cheláty. Sú to komplexné zlúčeniny, ktoré majú schopnosť vylučovať sa obličkami z organizmu. Tým dochádza k zbaveniu sa toxických kovov alebo škodlivého nadbytku iónov a k samotnej detoxifikácii.

Chelatačná liečba patrí medzi terapeutické postupy používané v štandardnej i alternatívnej medicíne.  Táto liečba efektívne odstraňuje ťažké kovy, napríklad ortuť, olovo, arzén, kadmium z organizmu.

Chelatačná terapia je využívaná aj ako súčasť liečby viacerých ochorení pre nasledujúce účinky:

• dilatačný účinok prispieva k zníženiu krvného tlaku
• znižuje aktivitu voľných radikálov
• zvyšuje príjem kyslíku do buniek
• odstraňuje toxické ťažk
• rozširuje zúžené cievy (dilatácia) a zvyšuje ich pružnosť
• odstráňuje toxické kovy z organizmu, metyl-ortuť pochádzajúcu z konzervantov vo vakcínach
• obmedzuje chronické zápalové procesy

Karnozín vykazuje podobné chelatačné vlastnosti ako štandardne terapeuticky používaná látka EDTA (etylén-diamín-tetraoctová kyselina).

Okrem väzby ťažkých kovov má karnozín schopnosť viazať nadbytky prooxidačných kovov ako meď, zinok a železo.

Chronická žilová nedostatočnosť – „ťažké nohy“

Chronická venózna insuficiencia alebo žilová nedostatočnosť, tzv. „ťažké nohy“ postihuje povrchový aj vnútorný žilový systém. Charakteristickými znakmi ochorenia sú opuchy nôh, pocit ťažkých nôh, kŕčové žily, kožné zmeny, bolestivosť pri námahe, pocit tepla, pálenia a mravčenia, nočné kŕče. Za nočnými kŕčmi nemusí byť len „nedostatok magnézia“.

Ochorenie je typické prítomnosťou zápalového procesu v cievnych stenách. Zápalový proces vedie k zvýšenej aktivite leukocytov a zápalu, vzniku krvných usadenín – trombov,  poškodzovaniu a  hrubnutiu cievnej steny, k zníženému prietoku krvi.

Rizikovým faktorom je zvýšená zrážanlivosť krvi, nedostatok pohybu a antioxidantov, zvýšená hladina cukru.

Liečba by nemala byť zameraná len na samotné zníženie zrážanlivosti krvi antikoagulačnými látkami. Kľúčovou súčasťou liečby žilovej nedostatočnosti by malo byť aj ovplyvnenie samotného chronického zápalu v cievnej stene.

K chronickému zápalu ciev prispievajú viaceré rizikové faktory. Medzi najdôležitejšie patrí:

• škodlivá prevaha omega-6 prozápalovo pôsobiacich tukov
• nedostatok omega-3 tukov kontrolujúcich zápal a zrážanlivosť
• nedostatok antioxidantov a zvýšená aktivita voľných radikálov
• toxické pôsobenie krvného cukru – glykácia.

K zvýšenej tvorbe voľných radikálov prispievajú ióny ťažkých kovov, škodlivý môže byť aj nadbytok železa alebo medi. 

Látky bežne používané v liečbe trombózy a žilovej nedostatočnosti sú napríklad flavonoidy. (diosmín, hesperidín, rutín: DETRALEX, MOBIVENAL) Znižujú zápal cievnej steny. Podstatou ich účinku je chelatácia – väzba nadbytočných a škodlivých iónov a následné zníženie tvorby voľných radikálov.

Karnozín má jedinečnú vlastnosť chelatačným mechanizmom viazať ióny kovov. Tým účinne obmedzuje tvorbu voľných radikálov a zároveň znižuje zápal. Výhodou použitia karnozínu v prevencii a liečbe chronickej žilovej nedostatočnosti je vysoká účinnosť chelatačnej väzby.

Zároveň je to látka ktorá sa bežne vytvára v tele. Použitie je teda prakticky bez rizika vedľajších účinkov. Karnozín poskytuje možnosť dlhodobého preventívneho a liečebného podávania. Na rozdiel od flavonoidov má karnozín bezproblémovú vstrebateľnosť a veľmi priaznivú cenu s ohľadom na povahu samotnej látky – dipeptid, zlúčenina dvoch aminokyselín.  

Karnozín na rozdiel od flavonoidov poskytuje navyše súčasnú ochranu cievnych stien pred toxickým pôsobením zvýšených hladín krvného cukru – pred glykáciou bielkovín v cievnej stene. K prechodne zvýšeným hladinám cukru v krvi dochádza na prechodný čas aj u zdravých ľudí ako dôsledok konzumácie potravy s obsahom nielen cukru ale aj škrobov. U diabetikov je situácia ešte vážnejšia, toxické pôsobenie cukru spôsobuje predčasný nástup cievnych ochorení.

Karnozín poskytuje viacnásobnú ochranu ciev:

1. Chráni pred pôsobením nadbytku iónov, čím znižuje tvorbu voľných radikálov.

2. Znižuje samotný zápalový proces blokovaním iónov aktivujúcich enzýmy.

3. Chráni pred glykáciou – toxickým pôsobením krvného cukru na cievnu stenu.