Medicínske využitie škorice
 
Škorica znížuje zrážanlivosť krvi
 
Cinnamaldehyd je veľmi detailne preskúmaný v oblasti pôsobenia na krvné doštičky. Mechanizmus antiagregačného účinku cinnamaldehydu spočíva v inhibícii tvorby kyseliny arachidónovej v membránach krvných doštičiek. Znížená tvorba kyseliny arachidónovej prispieva k zníženiu tvorby prozápalového cytokínu – tromboxánu A2 a zníženiu agregácie – zrážania krvi. Uvedený protizrážanlivý účinok cinnamaldehydu sa farmakologicky prelína a súvisí s protizápalovým účinkom. Účinky cinnamaldehydu je možné porovnať s účinkami kyseliny acetylsalicylovej známej ako Acylpirín alebo Aspirín.

Existujú klinické štúdie porovnávajúce korenia a ich potenciál znižovať tvorbu kyseliny arachidónovej a zrážanlivosť krvi. Uvádzajú nasledovné poradia od najúčinnejšej látky: eugenol > capsaicín > kurkumín > cinnamaldehyd > piperín > allyl-sulfid >quercetín. Najúčinnejší eugenol je 29 – krát účinnejší ako Aspirín v inhibícii zrážanlivosti krvi.

Zdroj: Raghavendra RH, Naidu KA.: Prostaglandins Leukot Essent Fatty Acids. 2009 Jul;81(1):73-8. Epub 2009 Jun 6.
 
Antibakteriálne účinky škorice
 
V štúdii publikovanej v časopise International Journal of Food Microbiology, 2003, pridávali niekoľko kvapiek škoricovej silice do 100ml mrkvovej šťavy. Vzorka bola uchovávaná v chladničke. Prídavok silice inhiboval rast patogénu Bacillus cereus najmenej 60 dní. Rovnaká vzorka uchovávaná v chladničke bez prídavku silice obsahovala pomnožené patogénne baktérie. Prídavok škoricovej silice nielen prirodzeným spôsobom konzervoval ale zároveň zlepšil chuť a vôňu šťavy.
 
Aromatické oleje získané zo škorice majú schopnosť brzdiť rast baktérií a húb. Laboratórne testy hodnotili antifungálnu aktivitu extraktov škorice, účinnosť porovnávali so štandardným antimykotikom – fluconazolom. Kmene Candida rezistentné na fluconazol boli v niekoľkých prípadoch inhibované extraktami škorice.
 
Účinnosť cinnamaldehydu proti Helicobacter pylori bola experimentálne hodnotená na 31 kmeňoch týchto baktérií. Minimálne koncentrácie schopné inhibovať delenie baktérií (MIC) zodpovedali hodnotám 2 mcg/mg. Kyslé prostredie inhibičnú antibakteriálnu účinnosť ešte zvyšovalo. Navyše nebol pozorovaný vznik rezistencie na cinnamaldehyd po opakovanej 10-násobnej pasáži v subinhibičných koncentráciách. Výsledky experimentov poukázali na schopnosť cinnamaldehydu a eugenolu účinne potláčať rast Helicobacter pylori bez rizika vzniku bakteriálnej rezistencie.
 
Extrakt zo škorice môže pomáhať eradikácii baktérie zúčastňujúcej sa patogenézy erózií žalúdočnej sliznice a žalúdočnych vredov.

Zdroj: Antimicrobial activities of Eugenol and Cinnamaldehyde against the human gastric pathogen Helicobacter pylori;Ann. Clin. Microbiol.and Antimicrobials, 2005.
 
Antimykotickú účinnosť škoricovej silice proti hube Aspergillus fumigatus a Aspergillus niger hodnotila experimentálna štúdia Indických výskumníkov z roku 2008. Porovnávala sa účinnosť 15 liečivých rastlín používaných v Indii v schopnosti zastaviť rast plesní Aspergillus. Jednotlivé rastliny boli testované mikrodilučnou metódou stanovujúcou minimálne koncentrácie zastavujúce rast plesní (MIC). Stanovili nasledovné poradie účinnosti začínajúce najúčinnejšou rastlinou:
 
Vysoko účinné: 1. Palma ružová – Cymbopogon martini, 2. Eukalyptus – Eucalyptus globulu, 3. Škoricovník cejlónsky – Cinnamomum zylenicum, 4. Citronella – Cymbopogon citratus – aktivita porovnateľná s mikonazol nitrátom.
 
Stredne účinné boli: 5. Mäta – Mentha spicata, 6. Azadirachta – Azadirachta indica, 7. Klinček – Eugenia caryophyllata, 8. Indický žen-šeň – Withania somnifera a 9. Zázvor – Zingiber officinale.
 
Nízku účinnosť vykázali extrakty: Rasca rímska – Cuminum cyminum, Cesnak – Allium sativum, Bazalka – Ocimum sanctum, Trachyspermum copticum,Fenykel – Foeniculum vulgare a Kardamom – Elettaria cardamomum.
 
Výsledky experimentu poukázali na možnosti využitia prírodnýchfyto-látok ako konzervantov a farmaceutík – liekov.

Zdroj: Antifungal Activity of Essential Oils from Indian Medicinal Plants Against Human Pathogenic Aspergillus fumigatus and A. niger;World Journal of Medical Sciences 3 (2): 81-88, 2008
 
Zníženie nárastu hladiny glukózy spomalením vyprázdňovania žalúdka
 
Pridávaním škorice do jedál s vysokým obsahom škrobov a cukrov možno predísť prudkému zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Škorica spomaľuje rýchlosť vyprázdňonania žalúdka po jedle a tým prispieva k zníženiu rýchleho nárastu hladiny glukózy v krvi.

Priame ovplyvnenie metabolizmu cukrov
 
Škorica môže tiež významne pomôcť ľuďom trpiacim diabetes typu 2 – nezávislým od inzulínu. Experimentálne a klinické štúdie dokázali schopnosť látok obsiahnutých v škorici:
 
1. zlepšovať inzulínovú odpoveď (znižovať inzulínovú rezistenciu)a tým normalizvať hladinu glukózy
2. inhibovať účinky enzýmov inaktivujúcich inzulínové receptory a tým zvyšovať schopnosť buniek metabolicky využiť glukózu.
 
Podľa klinickej štúdie Pakistanských výskumníkov z roku 2003 škorica môže znižovať hladiny glukózy a cholesterolu u ľudí trpiacich diabetickým ochorením typu 2 (typ nezávislý od inzulínu). Štúdia bola realizovaná na súbore 60 ľudí (30 mužov a 30 žien) s diabetes typu 2. Účastníkov rozdelili do 6 skupín, každá s počtom 10 ľudí. 3 skupinám podávali kapsuly s placebom (bez účinnej látky), ďaľšie 3 skupiny dostávali 1g, 3g alebo 6g škorice v kapsuliach denne. Účastníci nevedeli či dostávajú kapsuly so obsahujúce škoricu alebo bez účinnej látky. Kapsule užívali 3-krát denne po jedle, podávanie trvalo 40 dní. Hodnotili sa výsledky po skončení podávania a pretrvávanie účinku po 20 dňoch od skončenia podávania.

Výsledky: všetky 3 skupiny užívajúce rôzne dávky škorice dosiahli významné zníženie hladín glukózy (18–29%), dokonca aj po najnižšej dávke 1g denne. Popri znížení hladín glukózy došlo k zníženiu triglyceridov (23–30%), LDL cholesterolu (7–27%), a celkového cholesterolu (12–26%). Hladiny HDL cholesterolu neboli významne ovplyvnené. Žiadne zmeny neboli pozorované pri skupinách užívajúcich placebo (kapsle bez účinnej látky).

Zverejnenie výsledkov štúdie vyvolalo s USA diskusiu o druhu škorice použitom v štúdii. Podľa FDA sa bežne predávajú dva druhy: cinnamomum zeylanicum a cinnamomum cassia (L.). V pakistanskej štúdii bol použitý druh cinnamomum cassia.

Zdroj: Khan, MS, PHD, Alam, Safdar, MS, Mahpara, Ali Khan, MS, PHD, Mohammad Muzaffar, Khattak, MS, Khan Nawaz, and Anderson, PHD, Richard A.. "Cinnamon Improves Glucose and Lipids of People With Type 2 Diabetes." Diabetes Care 26(2003): 3215-3218.
 
In vitro testy (pokusy na izolovaných tkanivách a bunkách) Richarda Andersona a kolegov z amerického Výskumného centra ľudskej výživy zistili mechanizmy zodpovedné za zvýšenie účinnosti inzulínu. Škorica obsahuje taktvané inzulín-posiľňujúce komplexy, obsahujúce oligoméry katechínov a epikatechínov, ktoré zvyšujú metabolické účinky inzulínu približne 20-násobne. Niektorí vedci upozorňovali na potencoinálne toxické riziká pravidelnej konzumácie škorice. Tento výskum ukázal že potencionálne toxické látky nachádzajúce sa v kôre škorice majú vysokú afinitu k tukom (rozpustné len v tukoch) a preto sa vo vodných extraktoch nachádzajú vo veľmi nízkych koncentráciách. Vodné extrakty škorice obsahujú látky posiľňujúce aktivitu inzulínu.

Zdroj: http://www.whfoods.com/genpage.php?tname=foodspice&dbid=68
 
Škorica zvýšuje citlivosť inzulínových receptorov.
 
Metylhydroxychalkón obsiahnutý v kôre má špecifický účinok zvyšujúci citlivosť inzulínových receptorov a tým zlepšuje metabolickú účinosť inzulínu. Metylhydroxychalkón pôsobí ako inzulínové mimetikum. Týmto mechanizmom napomáha prieniku glukózy do buniek s následnú tvorbou glykogénu. Medicínsky potenciál metylhydrohychalkónu spočíva vo využití v liečbe inzulínovej rezistencie.

Zdroj: J Am Coll Nutr. 2001 Aug;20(4):327-36
 
Vôňa škorice stimuluje činnosť mozgu
 
Konzumácia škorice nielenže pomáha schopnosti tela využiť glukózu, ale aj vôňa škorice stimuluje mozgovú aktivitu!

Výskum vedený Dr.P.Zoladzom, ktorého výsledky boli zverejnené v roku 2004 Asociáciou skúmajúcou chemoreceptory zistil že žuvanie žuvačky obsahujúcej škoricovú silicu alebo voňanie škorice posilnilo mentálne schopnosti účastníkov štúdie. Obzvlášť škorica zlepšila výsledky testov hodnotiacich pozornosť, virtuálnu rozlišovaciu pamäť, pracovnú pamäť, rýchlosť vizuálneho postrehu zmien na monitore počítača. Účastníci boli hodnotení po kontakte so 4 vnemami: mätová silica, jazmínová silica, škoricová silica a vzorka bez pachového vnemu. Škoricová silica mala významne odlišný najvyšší stimulačný účinok spomedzi silíc. Povzbudivé výsledky štúdie budú pokračovať výskumom stimulačných účinkov u starších ľudí a ľudí s poruchami vnímania.