Prispievajú omega-3 tuky k nadváhe?
 
Tuky typu omega-3 nespôsobujú priberanie nežiadúcich kilogramov, naopak vám môžu pomôcť sa nadbytočných kilogramov zbaviť. Nadváha a obezita idú ruka v ruke s vážnymi zdravotnými problémami, ako je napríklad cukrovka. Doktor Rudin hovorí, že obezita je len ďalším civilizačným ochorením, spôsobeným nedostatkom esenciálnych mastných kyselín a iných životne dôležitých látok, zároveň s nadbytkom „antinutričných“ (pôsobiacich proti výžive). Chýbajúce mastné kyseliny sú samozrejme predovšetkým typu omega-3 a „antinutričné latky“, ktorých je celý rad, sú to látky s cukrom a alkoholom počnúc, trans – mastnými kyselinami končiac.
 
Táto kombinácia nutričného deficitu a antinutričného nadbytku môže narušiť schopnosť mechanizmu kontrolujúceho chuť. Uveďme si príklad – môže sa stať, že centrum mozgu pre nasýtenosť nevyšle správne signály, takže vám apetít zostane i dlho potom, čo ste upokojili skutočné potreby tela.
 
Nedostatok omega-3 tukov taktiež ovplyvňuje kontrolný systém tepla a spaľovania kalórií. Výsledkom je, že prijímate viac kalórií, než dokáže vaše telo spáliť. Určite radi budete počuť, že tuky typu omega-3 sú tými poslednými, ktoré sa ukladajú v podobe telesného tuku. Telo premení ALA na teplo omnoho rýchlejšie, než tak urobí s nasýtenými tukmi, ako je kyselina stearová, a dvakrát rýchlejšie než s LA.
 
Toto však neprekvapuje, pretože tuky typu omega-3 sú „tukmi chladného prostredia“. Potrebujú ho všetky morské tvory – čím je voda chladnejšia, tým viac tukov omega-3 potrebujú. Tieto tuky tiež pomáhajú regulovať rozloženie tukov a rast srsti u živočíchov suchozemských, aby boli chránené pred chladným počasím. Pre nás je teda najdôležitejší nasledujúci poznatok – tuky typu omega-3 hrajú významnú rolu pri premene kalórií prijatých zo stravy na teplo zahrievajúce naše telo, než pri premene týchto kalórií na energiu, alebo uloženie vo forme tuku.
 
Existuje nejaká súvislosť s omega-3 mastnými kyselinami a výskytom diabetes?
 
Výskyt diabetes mellitus II. typu (typ, pri ktorom je závislosť od podávania inzulínu) skutočne nebezpečne stúpa. Obzvlášť u ľudí s veľkou nadváhou je pravdepodobnosť tohto ochorenia vysoká. Pokiaľ je človek obézny, stávajú sa jeho tkanivá rezistentné k inzulínu- to znamená, že svalové bunky patrične nereagujú na inzulín – hormón vylučovaný pankreasom, ktorého úlohou je vychytávať cukor(glukózu) a aminokyseliny z krvi. Výsledkom je, že hladina krvného cukru zostáva príliš vysoká, čo signalizuje pankreasu, aby vyprodukoval ešte viac inzulínu.
 
Veľké množstvo inzulínu je vylúčené ešte predtým, než stačia svalové bunky zareagovať. To spôsobuje chronicky vysokú hladinu inzulínu v krvi, zdraviu škodlivý stav.
 
Obezita, zvýšená hladina inzulínu a inzulínová imunita môžu byť predzvesťou nastupujúceho diabetu (cukrovky). Tento druh diabetu sa líši od diabetu detí a mladistvých, pri ktorom prestane pankreas vylučovať dostatok inzulínu. Rovnaké problémy, ktoré sa všeobecne vyskytujú u cukrovky, môžu spôsobiť vysoký krvný tlak, vysokú hladinu krvného cukru a nízku hladinu HDL (lipoproteinu s vysokou hustotou), ľudovo nazývaného „dobrý cholesterol“. Táto kombinácia prakticky predstavuje neskoršie ochorenie vencových tepien srdca. Zatiaľ čo diabetes mladistvých na rozdiel od dospelých väčšinou sprevádza podváha, u oboch prípadov trpia pacienti vážnym poškodením svalov, pretože sa do svalových tkanív nedostáva potrebné množstvo aminokyselín, ktoré sú stavebnými látkami proteínov. Austrálski vedci zistili, že krysy sa stali rezistentými (nereagujúcimi) na inzulín pri konzumácii stravy, ktorá obsahovala veľké množstvo nasýtených tukov. Avšak, keď bol do ich stravy pridaný dostatok tukov typu omega-3, začala sa DHA (kyselina dokosahexaenová – najviac polynenasýtený tuk zo všetkých) objavovať v bunkových membránach vo svaloch. Potom sa u krýs znovu obnovila citlivosť svalov na inzulín. Z toho vyplýva, že pokiaľ bunkové membrány obsahujú dostatok DHA, stávajú sa elastickými a tekutými a zároveň reagujúcimi na inzulín. Boli vypracované štúdie, ktoré ukazujú, že ľudia, ktorí majú vo svalových bunkách veľké množstvo omega-6 tukov, ale malé množstvo omega-3 tukov (obzvlášť DHA), majú tendenciu stať sa inzulín rezistentnými. Zároveň budú tiež pravdepodobne obézni. Vidíte aký je to začarovaný kruh.
 
Osteoporóza a omega-3 mastné kyseliny
 
Tiež osteoporóze môžu omega-3 tuky pomôcť. Strata dostatočnej hustoty kostí spolu s ich krehkosťou nepríjemne ovplyvňuje kvalitu života mnohých žien po skončení menopauzy. Tieto zdravotné problémy rovnako postihujú i mnoho starších mužov. Nové výskumy uvádzajú, že pri modelingu kostí, procese, kedy je opotrebované kostné tkanivo nahradené novým a zdravým, hrajú kľúčovú rolu práve mastné kyseliny. Áno, naše kosti sú vlastne živé tkanivá. Istý druh omega-6 eikosanoidov má však na kosti vplyv opačný. Pokiaľ je ich hladina v krvi nízka alebo normálna, stimulujú telo k tvorbe nových kostí. Avšak v opačnom prípade, pri vysokej koncentrácii týchto eikosanoidov, kostnej tvorbe bráni. A tu opäť prichádzajú na rad omega-3 tuky , aby umožnili omega-6 eikosanoidom vyskytovať sa len v normálnom, neškodnom množstve. Doktor Bruce A.Watkins z Purdueskej univerzity v Indiane zistil, že u laboratórnych zvierat zvierat sa zvýšila tvorba kostí, ked ich stravu obsahujúcu veľké množstvo omega-6 a malé množstvo omega-3 tukov nahradil nízkym množstvom omega-6 a vysokým množstvom omega-3 tukov.
 
Osteoklasty sú bunky, ktoré narúšajú alebo vstrebávajú kostné tkanivo a osteoblasty naopak kostné tkanivo vytvárajú. Pokiaľ opätovné vstrebávanie kostného tkaniva predstihne jeho výstavbu, vzniká osteoporóza. Vedci sa domnievajú, že tuky typu omega-3 dokážu zmierniť silné pôsobenie osteoklasov, ktoré pravdepodobne získavajú príliš mnoho signálov od nadbytku omega-6 eikosanoidov. Tuky omega-3 zrejme tiež pomáhajú bojovať proti osteoporóze zvyšovaním činnosti hormónu nazývaného rastový hormón podobný inzulínu, ktorý podporuje rast a obnovu kostí podobne ako inzulín. Jeho aktivita sa však u starších mužov a žien znižuje.
 
Doktor Watkins zistil, že antioxidanty, obzvlášť vitamín E, sú tiež nevyhnutné k ochrane kostí a chrupavkových tkanivách pred zápalovým poškodením spôsobeným množstvom eikosanoidov. Ďalej udáva, že budúci výskum lipidových a antioxidačných zlúčenín obsiahnutých v strave, prevedený v rámci výskumu biológie kostí, zrejme doplní bežnú hormonálnu terapiu používanú k liečbe osteoporózy o tieto látky.