Charakteristika škorice
Škorica je korenie získané z vnútornej kôry Škoricovníka cejlónskeho, Cinnamomum zeylanicum, celoročne zeleného neveľkého stromu dorastajúceho do výšky 10 – 15 metrov, patriaceho do čeľade Vavrínovitých – Lauraceae. Pestuje sa  v Srí Lanke a v južnej Indii. Škorica má príjemnú sladkastú chuť s typickou nezameniteľnou arómou. 
 
História
Pôvodne pochádza zo Srí Lanky. Písomná zmienka o pravej škorici – Cinnamomum zeylanicum, Kwai, čo v preklade z čínštiny znamená dnes, siaha do roku 2800 pred našim letopočtom, do oblasti dnešnej Číny. Botanický názov bol neskôr odvodený z arabského výrazu „amomon“ s významom voňavá rastlina. Egypťania používali škoricu na balzámovanie.
 
Použitie
Škorica sa používa ako vonná prísada do sladkých jedál, niektorých druhov čokolády a kávy kapuccino. Pridáva sa do kakaa, likérov a je ťažké si predstaviť jablkový koláč bez škorice. Škorica dodáva príjemnú vôňu kompótom. Škorica je jedným z mála korení ktoré môže byť konzumované priamo. 
 
Prečítajte si o škorici:
Obsahové látky
Liečivé účinky škorice
Škoricový čaj