Môj príbeh:  Liečba môjho synčeka – agresívna fibromatóza
 
Minulý rok 2011 bol pre našu rodinu, veľmi ťažký. Pričasto sa u nás striedali dobré správy so zlými. Jednou z nich bolo to, že v júni som 2,5 ročnému synovi našla hrčku na sánke. Išla som, s ním k lekárke, ktorá povedala, že to nevyzerá dobre. Bola som veľmi vystrašená. Synček musel absolvovať veľa vyšetrení, a s tým spojených injekcií a narkóz. Nikto nám nič nepovedal, čo si myslia, iba uvidíme…
 
Na konci júna nás z onkológie poslali na operáciu do iného mesta, lebo sánky v našej nemocnici neoperujú. Syn bol operovaný 2,5 hodiny. Boli to nekonečné hodiny čakania. Pani doktorka, povedala, že sa to nedalo vybrať celé, lebo by mal zdeformovanú sánku. A nasledovalo ďalšie čakanie na výsledok z histológie. Z nemocnice, kde bol operovaný, prišla správa z histológie so záverom agresívna fibromatóza. Pani doktorka povedala, že je to nezhubný nádor. Vydýchla som si. Na druhý deň som išla s touto správou na onkológiu. Vošli sme dnu a onkologička sa ma pýta: „Máte pre malého veci na hospitalizáciu?“ Zmeravela som, „prosím???? a načo?“ Onkologička: „na chemoterapiu.“
 
Bolo to mojich najhorších 5 minút v živote. Povedala, že má správu z histológie a nádor je zhubný. Ja som ju presviedčala, o opaku. Na čo onkologička opakovala, že je zhubný. Nikdy na tento hrozný deň nezabudnem. Dohodli sme sa teda, že s malým príde na chemoterapiu manžel o 2 dni. Skôr sa mu nedalo z práce a ja som nemohla ísť, lebo som bola tehotná. Bola som zúfalá. Doma som sadla za počítač a písala som cez internet, kade tade, prosila o radu. Keďže od našej onkologičky som sa nedozvedela nič, len zvýšeným hlasom opakovala, že chemoterapia je nutná a hotovo. Nakoniec nám to vysvetlil jeden pán profesor Masarykovho onkologického ústavu, že je to nádor, ktorý je považovaný u niektorých autorov, už za zhubný, a ktorý často recidivuje.
 
A jeho názor bol, dieťa sledovať a odporučil opakované operácie v prípade recidívy. Tak sme chemoterapiu na onkológii odmietli. Museli sme podpísať tlačivo, že nesúhlasíme s liečbou, a že budeme znášať všetky riziká nášho rozhodnutia. Onkologička bola nepríjemná. A ja som sa veľmi, veľmi bála, no dúfala som, že sme sa rozhodli správne. Zase som začala hľadať informácie cez internet, ako by sa dali tie hrozné rakovinové bunky zničiť. Jedna pani doktorka mi poradila colostrum, to bolo vhodné na zahojenie pooperačnej rany, na imunitu, ale to sa mi zdalo málo. Hľadala som ďalej a našla stránku nutraceutica a olej Omega 3 s organicky viazaným jódom, keď som si prečítala, že ničí rakovinové bunky, verila som, že sa to zlepší aj bez chemoterapie. Pán doktor Zima bol veľmi ochotný a poradil mi, čo mu mám ešte dávať aj na posilnenie imunity. V júli začal synček všetko užívať. V septembri sme boli na kontrole a nález bol rovnaký, ako po operácii. Už to bol úspech, že sa to nezväčšilo.

V decembri mal môj statočný bojovník nález na kosti o polovicu MENŠÍ.
 
A teraz v januári bol nález NEGATÍVNY. S manželom sme veľmi šťastní a veríme, že sa to už nevráti. Naďalej mu budem dávať vitamín C, colostrum, probiotiká a rybí olej. Spomínam si aj na situáciu, keď mi manželova mamina radila dávať už prvému synovi (5 r. – alergik) rybí olej, že ona aj jej mama to tak robila a deti neboli také chorľavé, ako sú dnes. No samozrejme som ju nepočúvala …. Dnes, už pekne krásne jeme rybí olej celá rodina.
Som vďačná, za to, že existujú aj dobrí ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť a poradiť aj v dnešnej „uponáhľanej dobe“. Pánovi profesori ďakujem, že nám dal na výber… a pánovi doktori Zimovi veľmi ďakujem, že nám dal nádej, že sa všetko môže, a aj skončilo, dobre. Držím palce všetkým chorým detičkám a ich rodičom, aby mali také šťastie, ako sme mali my.
 
Miriam, Január 2012