Ako škodí aspartám a glutamát
 
Aspartám a glutamát (soli kyseliny asparágovej a glutámovej) pôsobia ako neurotransmitery (prenášače nervových vzruchov) v mozgu mechanizmom sprostredkovania prenosu informácie z neurónu na neurón. Tieto dve látky umožňujú prienik (influx) iónov vápnika do vnútra buniek. Veľký nadbytok vápnika vo vnútri buniek spôsobuje nadmerné voľné radikálové reakcie a tým nervové bunky poškodzuje. Dlhodobejšie poškodzovanie vedie k zániku buniek. Z tohto dôvodu sa aspartát a glutamát nazývajú neuroexcitotoxínmi. Prílišná excitácia – podráždenosť neurónov vedie k ich poškodeniu a zániku. Veľká časť nervových buniek (75 percent a viac) je zničená skôr ako sa prejavia prvé klinické príznaky navonok. To znamená že človek spozoruje prvé príznaky, keď je už pomerne neskoro. Je to preto že mozog dokáže zaniknuté neuróny funkčne nahrádzať novými náhradnými prepojeniami medzi bunkami. Tým je funkcia mozgu zachovávaná dosť dlhú dobu bez viditeľných prejavov. Aj preto je toto skryté, spočiatku nepostrehnuteľné poškodzovanie mozgu nadbytkami aspartátu a glutamátu veľmi zákerné.

Mozgová krvná bariéra (hematoencefalická bariéra), ktorá chráni mozog pred prienikom nadbytku glutamátu, aspartátu a pred prienikom toxínov z krvného obehu nie je v detstve ešte úplne vyvinutá, takže nedokáže účinne ochrániť jednotlivé oblasti mozgu pred preniknutím týchto látok z krvného obehu. Pre deti sú preto aspartát a glutamát oveľa nebezpečnejšie a škodlivejšie aj v oveľa nižších dávkach. Pritom práve deti od útleho veku konzumujú rôzne potraviny a multivitamínové pastilky s obsahom zdrojov kyseliny asparágovej – náhradného sladidla aspartámu.

Niektoré z mnohých chronických ochorení, ktoré sa často objavujú v súvislosti s dlhodobým pôsobením nadbytku excitačných aminokyselín:
 
• Skleróza multiplex
• Amyolaterálna skleróza
• Epilepsia
• Alzheimerova choroba
• Parkinsonova choroba
• Hypoglykémia
• Demencia
• Mozgové lézie
• Neuroendokrinné poruchy
• Autizmus
• Hormonálne poruchy
• Strata vlasov
• Hypoglykémia
 
Riziko je vysoké obzvlášť u vnímavých osôb: novorodencov, detí, tehotných žien, starších osôb a osôb s existujúcimi chronickými ochoreniami. Americká Federácia Spoločností Experimentálnej Biológie (FASEB), ktorá sa zvyčajne vyjadruje k problematike v podobnej línii presadzovanej americkým Úradom pre bezpečnosť potravín (FDA), v jednom z posledných vyhlásení uviedla vyhlásenie odlišujúce sa od FDA:

"Je prezieravé vyhnúť sa dietetickým doplnkom obsahujúcim L-glutámovú kyselinu u tehotných žien, novorodencov a detí. Existencia dôkazov o potenciálnych endokrinných reakciách, napríklad zvýšenej hladine kortizolu a prolaktínu a súčasne rozdielnej reakcii medzi mužmi a ženami by mohlo poukazovať na endokrinné súvislosti. Preto by sa mali vyhýbať používaniu aditív s glutámovou kyselinou ženy vo fertilnom veku a u osoby s dotknutými ochoreniami."

Kyselina asparágová má rovnako škodlivé účinky na telo ako glutámová kyselina. Preto vyššie uvedené vyhlásenie vyzývajúce k vyhýbaniu sa glutamánu platí rovnako pre kyselinu asparágovú pochádzajúcu z aspartámu.

Presný mechanizmus akútnych reakcií na nadbytok voľného glutamátu a aspartátu je predmetom pokračujúcich diskusií. Podľa správy uvádzanej americkým Úradom pre bezpečnosť potravín (FDA) tieto reakcie zahrňujú:
 
• Bolesti hlavy, migréna
• Nevoľnosť
• Bolesti brucha
• Únavnosť (spôsobená blokovaním prieniku dostatku glukózy do mozgu)
• Poruchy spánku
• Poruchy videnia
• Návaly strachu
• Depresie
• Astma, ťažké dýchanie
 
Jedným z bežne uvádzaných účinkov osôb postihnutých účínkami aspatámu je strata pamäti. Je iróniou, že v roku 1987 práve firma G.D. Searle, výrobca aspartámu, podnikol výskum lieku brániacemu strate pamäti spôsobenej poškodením excitačnými aminokyselinami. Dr. Blaylock je jedným z mnohých vedcov a lekárov ktorí sú presvedčení o poškodzujúcom účinku excitačných aminokyselín pochádzajúcich z aspartámu a glutamátu prijatého v potrave.

Medzi významných expertov ktorí poukazujú na poškodenie spôsobené aspartátom a glutamátom patria tiež Adrienne Samuels, Ph.D., experimentálna psychologička špecializujúca sa na výskumný dizajn, Prof. Olney, z oddelenia psychiatrie Lekárskej fakulty Washingtonskej Univerzity, vedecký neurológ a výskumník, jeden z najpoprednejších svetových autorít v excitotoxínoch (v roku 1971 informoval spoločnost G.D. Searle o objave špongióznych dutín v mozgoch myší spôsobených kyselinou asparágovou).
 
Diketopiperazín (DKP)
 
Diketopiperazín je vedľajší produkt metabolizmu aspartámu, vzniká zlúčením dvoch molekúl aminokyselín do cyklickej formy. Poukazuje sa na súvislosť výskytu mozgových nádorov a diketopiperazínom ako metabolitom aspartámu. Dr. Olney zistil, že diketopiperazín sa mení v žlčníku na zlúčeninu podobnú nitrózomočovine so silnými karcinogénnymi účinkami spôsobujúc nádory mozgu. Niektorí autori uvádzajú že DKP nevzniká len v tele, môže vznikať aj pri dlhšom skladovaní.

G.D. Searle vykonala bezpečnostné štúdie skúmajúce účinky DKP na zvieratách. FDA našla početné chyby v spôsobe ako sa vykonávali, napríklad zmiešané zvieratá, zámeny skupín, vzorky na patológiu sa stratili z dôvodu nevhodného zaobchádzania. Tieto chyby v prevedení experimentov vysvetľujú prečo obe skupiny testovaných a kontrolných zvierat mali 16-krát vyšší výskyt nádorov mozgu v porovnaní s bežným výskytom v experimentoch rovnakého trvania.

V ironickom zvrate, krátko po týchto experimentálnych chybách FDA poverila firmu G.D. Searle vyvinúť štandardné pravidlá pre správnu laboratórnu prax.

Toxikologička Dr. Jacqueline Verrett uviedla vo vyhlásení pred americkým senátom údaje, že DKP spôsobuje polypy maternice a mení zloženie krvného cholesterolu.

Aspartám – sladké utrpenie
Nedoprajme ho našim deťom