Mechanizmus regulácie hladiny glukózy v krvi inzulínom
Po vstrebaní glukózy z tenkého čreva stúpa jej koncentrácia v krvi. Nárast koncentrácie glukózy spúšťa uvoľňovanie inzulínu z pankreasu. Inzulín umožňuje prenos glukózy z krvi do buniek a prednostne do adipocytov – tukových buniek ktoré ju ihneď premieňajú a uskladňujú ako tuk. Prienikom glukózy do buniek klesá hladina glukózy v krvi.
Jedlo bohaté na škrob spúšťa domino-efekt fyziologických zmien.
Rýchly nárast krvnej glukózy strieda rýchly nárast hladiny krvného inzulínu. Inzulín spúšťa rýchlu tvorbu tukov, pokles hladiny krvnej glukózy a pocit hladu. Je ťažké znížiť telesnú hmotnosť pri diéte bohatej na škroby, pretože rýchla premena glukózy na tukové zásoby spôsobuje neustály pocit hladu. Menej hypoglykemizujúca potrava s minimálnym obsahom škrobov zvyšuje krvný cukor menej a nevyvoláva takú prudkú inzulínovú reakciu. Diabetici typu I. s oslabenou tvorbou inzulínu nedokážu účinne regulovať metabolizmus a preto hladina glukózy v krvi zostáva vysoká zatiaľ čo bunky celého tela trpia nedostatkom glukózy.
Stav, kedy organizmus už nie je schopný udržať normálne hladiny cukru – hyperglykémia, rozvíja ďalšími mechanizmami funkčné, metabolické a organické poruchy.
Najvýznamnejším mechanizmom, ktorým sa hyperglykémia podieľa na rozvoji makroangiopatie a mikroangiopatie je neenzymatická glykácia bielkovín, kde najmä v tzv. neskorej fáze vznikajú produkty nazývané AGEs (advanced glycation endproducts).
Glukóza pri vysokých koncentráciách reaguje s bielkovinami
Glukóza je chemickými vlastnosťami relatívne reaktívna molekula. Napríklad pri grilovaní mäsa reakcia cukru a bielkovín spôsobuje hnedú farbu. Rastliny vytvárajú relatívne veľké množstvá reaktívnych cukrov pri fotosyntéze. Aby sa vyhli reaktivite glukózy pri transporte glukózy z listov do iných časti rastliny ju premieňajú je na menej reaktívny disacharid sukrózu. Rovnako v ľudskom tele dokáže zvýšená koncentrácia glukózy v krvi reagovať a poškodzovať bielkoviny cievnych stien.
Viac glukózy v krvi znamená viac škodlivých AGE
Hyperglykémia urýchľuje reakciu glukózy s bielkovinami krvného séra. Glukóza reaguje s atómom dusíka v aminokyselnách. Následne dochádza k zlučovaniu – konjugácii molekúl a tvorbe stabilnejších zlúčenín takzvaných glykačných metabolických produktov (AGEs).
Bielkoviny naviazané na AGE telo dokáže rozkladať a AGE vylúčiť
Telo disponuje len obmedzenou schopnosťou rozkladať bielkoviny viazané s glykačnými metabolitmi a následne vylučovať AGE z tela. Niektoré typy AGE sú veľmi obtiažne metabolizovaťeľné bunkami a preto sa v nich hromadia. Ak porovnáme dva základné jednoduché cukry, fruktóza je oveľa agresívnejšia vo vytváraní glykačných produktov ako glukóza. Metabolické účinky fruktózy boli dokázané v experimentoch na zvieratách kde glykácia vyvolávala zápalové ochorenia s náasledným poškodzovaním funkcie pankreasu. Podobné mechanizmy boli potvrdené u ľudí. Existujú štúdie ktoré zistili urýchlenu degradáciu kolagénu a stárnutie kože následkom tvorby glykačných produktov po podávaní vyšších dávok fruktózy.
Dlhodobo nižšie hladiny krvného cukru vytvárajú menej glykačných produktov a znižujú riziko vzniku ochorení vyvolávaných chronickým zápalom. Chronický zápal pôsobiaci na pankreas, vyvolaný dlhodobým pôsobením glykačných produktov vyúsťuje v diabetes. Z toho vyplýva dôležitosť kontroly hladín glukózy voľbou vhodnej diéty ako primárnej prevencie vzniku diabetes.
© Nutraceutica
|