Ochrana telomér – spomalenie starnutia

 

Starnutie je prirodzený, nezvratný, postupný biologický proces. Počiatočné zmeny nemusia byť viditeľné na prvý pohľad. Starnúce bunky strácajú schopnosť delenia, dochádza k spomaleniu a zastavenu regenerácie tkanív a orgánov.

V roku 1965 bola Dr. Hayflickom objavená limitácia počtu delenia ľudských buniek, tzv. “Hayflickov limit”. Každým delením bunky dochádza k vytvoreniu kópií chromozómov. Procesom delenia vznikajú identické chromozómy, pri čom sa skracujú koncové oblasti, nazývané teloméry. Po skrátení telomér pod kritickú hodnotu dochádza k zániku schopnosti delenia buniek a tým k zániku schopnosti regenerácie tkaniva, organizmu. Oblasti telomér  predstavujú „biologické hodiny“ organizmu.

Karnozín v experimentálnych modeloch preukázal schopnosť výrazne spomalovať skracovanie telomér a zvyšovať počet delivých cyklov buniek až o 150%. Tieto experimenty boli neskôr potvrdené aj Dr. Hipkisom, hlavne schopnosť predĺženia životnosti ľudských fibroblastov. Karnozín odďaľuje procesy starnutia v kultúrach ľudských fibroblastov a je schopný zmeniť senescentný fenotyp buniek na fenotyp juvenilný.

Shao et al.: L-carnosine reduces telomere damage and shortening rate in cultured normal fibroblasts; Biochemical and biophysical res.comm., 2004

K látkam schopným chrániť oblasť telomér a spomaľovať starnutie patria tiež vitamín D a flavonoid resveratrol.