Ako zvládnuť riziká očkovania
 
Povinné očkovania – ako sa chrániť pred reakciami?
 
Očkovanie modifikuje imunitnú odpoveď, tvorbu protilátok, indukuje  získanú, adaptívnu zložku imunity. Najčastejšie, injekčné podanie väčšiny vakcín však  obchádza prirodzený prestup antigénov cez sliznice, vytvára neprimerane silnú alebo nekomplexnú imunologickú odpoveď.  Použitie vakcín z viacerých príčin sprevádza množstvo nežiadúcich a nepredvídaných reakcií. Dôležitým faktorom zvyšujúcim bezpečnosť použitia vakcín je prijatie viacerých opatrení zlepšujúcich predvídateľnosť intenzity imunitnej odpovede na vakcínu a opatrení účinne zvládajúcich silné vakcinačné reakcie.
 
Imunitná reakcia po vakcinácii môže mať rôznu intenzitu, ktorá závisí od mnohých faktorov, individuálnej reaktivity organizmu, od typu patogénu, od virulencie, reaktivity antigénov, použitia toxických aditív – hliníkových solí, formaldehydu a organickej metyl-ortuti.
 
Polyvalentné vakcíny – podanie antigénov viacerých ochorení v jednej dávke
 
Intenzitu imunitnej reakcie zvyšuje súčasné podanie viacerých antigénov, takzvaných polyvalentných vakcín = vakcín obsahujúcich bielkoviny baktérií alebo vírusov viacerých ochorení v jednej injekcii.
 
Riziko skorého podania vakcín
 
Adaptačná schopnosť imunity sa vyvíja postupne od narodenia až do dospelosti. Imunitný systém po narodení je veľmi slabý a nepripravený, neadaptovaný na prostredie a podanie cudzorodých látok. K neprimeranej alebo neočakávanej imunitnej reakcii na vakcínu môže prispievať aj príliš skoré podanie. Väčšina krajín EU podáva prvé vakcíny do 3 dní po narodení. Niektoré krajiny napríklad Japonsko pristupujú k prvému očkovaniu detí najskôr po dosiahnutí veku 3 mesiacov, zistilo sa že v súvislosti s posunom očkovania sa významne znížil počet náhlych nevysvetliteľných úmrtí detí.
Pri akých koľvek zdravotných problémoch najmä u detí je na mieste odloženie vakcinácie.
 
Vplyv výživy
 
Rizikovou skupinou sú deti ktoré nedostávajú materské mlieko alebo deti so skráteným obdobím dojčenia. Podávané náhradné mlieka obvykle neobsahujú esenciálne mastné kyseliny s dlhým reťazcom EPA a DHA, zväčša omega-3 rastlinného pôvodu – ALA, ktorú dieťa nedokáže biologicky využiť na tvorbu protizápalovo pôsobiacich látok. K neprimeranej reakcii na vakcínu môže prispieť nevyvážená potrava, nedostatok esenciálnych omega-3 mastných kyselín s dlhým reťazcom (EPA a DHA) alebo vysoká prevaha omega-6 mastných kyselín.
 
 
„Cytokínová búrka“
 
V prípade príliš intenzívnej imunitnej odpovede na vakcínu dochádza k mohutnej zápalovej reakcii, takzvanej „cytokínovej búrke“.
Cytokínová búrka je stav, kedy dochádza k zápalovému napádaniu a poškodzovaniu zdravých buniek. Tento stav ohrozuje mozog a nervovú sústavu, môže viesť až k mozgovej mŕtvici a zápalovému poškodeniu mozgu súvisiacemu s rôznymi formami autizmu.
 
Čo môžem urobiť pre zmiernenie rizika očkovania?
 
Preventívne opatrenia vychádzajú z odporúčaní uznávaného odborníka Dr.Russella Blaylocka, lekára, pedagóga, odborného konzultanta časopisov Journal of Amercan Nutraceutical Association, Journal of American Physicians and Surgeons. Zdrojom odporúčaní sú tiež všeobecné poznatky klinických štúdií o účinkoch jednotlivých nutraceutík – zložiek výživy a porovnania farmakologických účinkov bežne používaných voľnopredajných liekov. 
 
Existuje viacero možností ako predísť vzniku nadmernej, poškodzujúcej  zápalovej reakcii, cytokínovej búrke.
 
1.  Vezmite si so sebou ochladzujúci vankúšik a priložte ho na miesto podania vakcíny čo najskôr, chladivý obklad pomôže zmierniť imunitnú reakciu. V ochladzovaní pokračujte aj na druhý deň ako je to potrebné.
 
2. Správny výber liekov na tlmenie bolesti alebo horúčky: VYHÝBAJTE SA POUŽITIU PARACETAMOLU (PARALEN sir., PANADOL BABY sir.), uprednostnite použitie ibuprofénu (IBALGIN sir., BRUFEN sir.). Paracetamol znižuje zvýšenú teplotu a tlmí bolesť, nemá však protizápalový účinok. Alarmujúce je však najnovšie, vedecky podložené, odôvodnené podozrenie že paracetamol je zodpovedný za zvýšený výskyt porúch autistického spektra (viac si prečítate Tu)

Ibuprofén má rovnaké analgetické účinky (tlmiace bolesť) ako paracetamol,  je však účinnejší pretože má aj významný protizápalový účinok, ktorý je veľmi dôležitý pre zvládnutie silnej zápalovej reakcie po vakcíne.

3.  Počas dojčenia konzumujte rybí olej, po skončení dojčenia deťom podávajte rybí olej. Obsahuje kyselinu eikosapentaénovú (EPA) ktorá je silným protizápalovým prostriedkom. Z EPA sa vytvárajú protizápalové cytokíny. Podľa štúdií ak užijete EPA minimálne hodinu pred podaním injekcie, zabránite vzniku zápalu mozgu. Pre rozvinutie protizápalového účinku EPA sa odporúča podávanie rybieho oleja (EPA) niekoľko dní vopred s prihliadnutím na fakt že omega-3 sú esenciálne tuky, príjmame ich z potravy, preto sa odporúča preventívne dlhodobé podávanie odporúčaných dávok najmä u detí.

4.  Dostatok vitamínu D zabezpečuje jeden z najvýznamnejších mechanizmov kontroly nadmernej imunitnej odpovede. Zabezpečte kontakt so slnkom v letnom období. V zimnom období obzvlášť dbajte na dostatočný príjem potravín s obsahom vitamínu D, vajcia, kravské maslo, prípadne zabezpečte „zimnú omega-3“ – olej z treščej pečene s vysokým obsaho vitamínu D. Preferujte plnotučné, smotanové jogurty, nízkotučné sú zbavené tuku a tým aj vitamínu D.

5.  Vitamín E v prírodnej forme obsahuje gama-tokoferoly a tokotrienoly znižujúce tvorbu viacerých zápalových cytokínov. Bohatým zdrojom prírodného vitamínu E je napríklad červený palmový olej, ktorý súčasne obsahuje aj ochranne pôsobiace karotenoidy – astaxantín.

6.  Astaxantín – pôsobí protizápalovo. Podľa Dr. Blaylocka k fatálnym reakciami po vakcináciách afrických detí prispieval deficit karotenoidov, astaxantínu. Astaxantín zvyšuje ochranu pred toxickým účinkom vakcín.

7.  Vitamín C má významný protizápalový účinok, denná dávka pre dospelých: 1000 mg, deti 100-500mg.

8.  Veľmi dôležité – v období očkovania nepodávajte multivitamínové prípravky obsahujúce meď a železo. Oba ióny kovov môžu pôsobiť ako katalyzátory neprimeraných zápalových reakcií. Taktiež sa vyhýbajte podávaniu chlorelly na „detoxifikáciu“. Vysoký obsah železa zosilní zápalovú reakciu

9.  Dostatok zinku prispieva ku komplexnej ochrane pred toxicitou vakcín. Nepodávajte zinok spolu s meďou, meď spúšťa tvorbu voľných radikálov a tým zvyšuje toxicitu vakcín.

10. Zabezpečte dostatok vitamínov B, selénu, dôležité zložky chrániace pred škodlivými následkami intenzívneho zápalu vyvolaného vakcínou.

11. Uistite sa že v období bezprostredne pred vakcináciou a po vakcinácii nepodávate imunostimulačné doplnky výživy: betaglukány, echinacea, probiotiká – môže dochádzať k násobeniu imunitnej odpovede

12. Flavonoidy zmierňujú oneskorenú imunitnú reakciu. Používajte kurkumín, konzumujte farebné ovocie obsahujúce kvercetín, zelený čaj obsahujúci katechíny. Pomôcť si môžete tiež doplnkami výživy s extraktami flavonoidov.

 

Samozrejme že je na Vás a Vašich možnostiach, koľko opatrení dokážete prijať, aby ste ochránili seba alebo svoje dieťa, najdôležitejšie opatrenia pre zmiernenie rizika z vakcinácií:
 
podávanie rybieho oleja (EPA), vitamín D/slnko/olej z treščej pečene, vitamín C+selén+zinok
vyhýbanie sa imunostimulácii – betaglukány, echinacea
 
Rastlinné oleje zvýšujúce zápalovú reakciu po vakcínach
 
Nezabudnite že viaceré rastlinné oleje: slnečnicový, sójový, kukuričný, kanola (repkový) a taktiež tekvicový olej sú zdroje výraznej  prevahy omega-6 MK. Výživová nerovnováha v prospech omega-6 podporuje nadmernú tvorbu agresívnych faktorov imunity, zápalových cytokínov, ktoré zvýrazňujú zápalovú imunitnú odpoveď a môžu prispieť k nadmernej zápalovej reakcii na vakcínu.
 
Rastlinné oleje aj v prípade relatívne zvýšeného obsahu omega-3 (repkový olej) obsahujú vždy kyselinu alfa-linolénovú – ALA. Premena ALA na protizápalovo pôsobiacu EPA, takzvaná konverzia prebieha u zdravých dospelých ľudí v rozsahu maximálne 5 až 10%, u detí v rozsahu menej ako 5%. Výsledkom konzumácie rastlinného oleja aj napriek zlepšenému pomeru omega-3 k omega-6  môže byť podpora zápalovej reakcie.
 
U detí do 3 rokov je miera konverzie ALA na EPA veľmi nízka, novorodenci nedokážu premieňať ALA, sú odkázaní výlučne na EPA z materského mlieka, alebo na prísun hotových omega-3 EPA+DHA napríklad z rybieho oleja.
 
Ak sa zaujímate o tabuľky obsahu omega-3 v rastlinných maslách a rastlinných olejoch,
pozor na zavádzajúci  vysoký obsah rastlinných omega-3 (ALA) – obzvlášť vo výžive detí
s ohľadom na prevenciu nadmerných zápalových reakcií po vakcínach.
Biologická využiteľnosť ALA u detí je menej ako 5%!
 
 
Zdroje:
 
Clark IA.: The advent of the cytokine storm;Immunol Cell Biol. 2007 85(4):271-3.
Ponce R .:Adverse consequences of immunostimulation;J Immunotoxicol. 2008 Jan;5(1):33-41.
Burdge, G.C, and Calder, P.C. (2005). Conversion of alpha-linolenic acid to longer-chain polyunsaturated fatty acids in human adults. Reprod. Nutr. Dev. 45, 581–597
Burdge, G. (2004). Alpha-linolenic acid metabolism in men and women: nutritional and biological implications. Current Opinion in Clinical Nutrition and Metabolic Care, 7, 137-144.
Burdge GC,Wootton SA. (2002). Conversion of alpha-linolenic acid to eicosapentaenoic, docosapentaenoic and docosahexaenoic acids in young women. Br J Nutr, 88:411–20.
Burdge GC, Jones AE, Wootton SA. (2002). Eicosapentaenoic and docosapentaenoic acids are the principal products of a-linolenic acid metabolism in young men. Br J Nutr, 88:355–363.
http://www.pandemic-flu-guide.com/forced-vaccination.html
http://www.euvac.net/graphics/euvac/vaccination/slovakia.html