Zelený čaj

Japonský zvyk pitia zeleného čaju pochádza z Číny približne z roku 800 n.l. Za svoj pôvod táto tradícia vďačí Budhistickým mníchom, ktorí po návrate zo štúdií v Číne priniesli so sebou okrem iného aj zelený čaj, ktorý používali ako liečivý nápoj. Počas éry Kamakura (1191-1333) bol najväčším "zástancom" liečivých účinkov zeleného čaju mních menom Eisai, ktorý v roku 1211 napísal knihu o blahodárnom vplyve zeleného čaju na ľudské zdravie (v origináli "Maintaining Health by Drinking Tea") Ako uvádza, " čaj predstavuje zázračný prostriedok na udržanie pevného zdravia.
 
Čaj má neuveriteľnú moc predlžovať život. V oblastiach kde sa pestuje čaj ľudia žijú dlhšie. V časoch dávnych ako aj dnes čaj predstavuje elixír života ktorý prináša so sebou nesmrteľnosť "horských obydlí." Z tohto úryvku je zrejmé, že zelený čaj bol hneď od začiatku ako liečivý prostriedok vysoko cenený.
 
V poslednom období výskum v oblasti významu zeleného čaju pre ľudský organizmus pokročil natoľko, že je možné vedecky potvrdiť pravdivosť dnes už legendárneho názoru mnícha Eisai-a. V súčasnosti sa už nedá vôbec pochybovať o význame zeleného čaju v prevencii celej škály ochorení.