Prečo sú priemyselne spracované potraviny zdraviu nebezpečné?
Súčasná éra nadbytku priemyselne spracovaných a hotových potravín postupne vytláča konzumáciu prirodzených, minimálne upravených surovín. To vedie k odklonu od pôvodných návykov, ktoré boli založené na konzumácii čerstvých a na živiny bohatých potravín v prospech vysoko spracovaných výrobkov. Tie síce poskytujú vysoký energetický obsah, avšak sú chudobné na esenciálne živiny a mikroživiny nevyhnutné pre optimálne zdravie. Priemyselne spracované potraviny môžu predstavovať riziko pre zdravie z niekoľkých dôvodov. Po prvé, často obsahujú vysoké množstvá pridaného cukru čo je úzko spojené s rôznymi zdravotnými problémami vrátane obezity, srdcových chorôb a cukrovky typu. Pravidelná konzumácia týchto spracovaných jedál môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku, zvýšeniu hladiny cholesterolu a zvýšenej rezistencii na inzulín. Druhým problémom je obsah trans-tukov, ktoré sú často prítomné v industriálne spracovaných potravinách ako súčasť čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejov. Trans-tuky sú spojené so zvýšením rizika vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Tretím aspektom je prítomnosť umelých prísad, ako sú konzervačné látky, farbivá a sladidlá, ktoré môžu v niektorých prípadoch vyvolať alergické reakcie alebo iné zdravotné problémy. Niektoré z týchto chemikálií boli v epidemiologických štúdiách spojené s rôznymi zdravotnými problémami vrátane narušenia hormonálneho systému a potenciálneho karcinogénneho účinku. Štvrtým faktorom je, že spracovanie potravín často znižuje nutričnú hodnotu potravín. Napríklad vitamíny a minerály môžu byť pri spracovaní zničené, čo vedie k nižšej výživovej kvalite v porovnaní so surovými alebo menej spracovanými potravinami. Posledným, avšak nie menej dôležitým faktorom, je rýchle vstrebávanie vysoko spracovaných potravín a prudký nárast inzulínu, ktoré dlhodobo vedú k obezite a cukrovke. Uveďme si príklady prirodzenej potraviny verzus ultra spracovanej potraviny.
Ak konzumujeme ovsené vločky, hryzením v ústnej dutine nedokážeme potravu rozdrobiť v ústach natoľko jemne, ako to dokážu potravinárske mlyny. Preto vločky prechádzajú do tráviaceho traktu nedokonale rozdrobené, čo zaručuje že ich povrch je stále relatívne malý, obsahujú celistvé časti a enzým amyláza nemá možnosť tak rýchlo premeniť obsiahnutý škrob na cukor, čo spomaľuje premenu na krvný cukor a znižuje glykemický index ovsených vločiek. Ak konzumujeme priemyselne ultra spracovanú potravinu vo forme spracovanej ovsenej kaše, obvykle obsahuje okrem celých vločiek aj jemne zomleté časti zŕn doplnené množstvom pridaného cukru a škrobu. To spôsobuje že prístup amylázy k jemne rozomletým ultra spracovaným súčastiam prudko zrýchľuje rozklad na glukózu, krvný cukor. Akoby toho nebolo dosť, pridaný cukor sa vstrebá do krvi okamžite. Obvykle kaša obsahuje pridané rastlinné čiastočne hydrogenované oleje, aby lepšie chutila. Výsledkom je prudký nárast inzulínu a ukladanie prebytku do tukových zásob. Nehľadiac na škodlivosť trans-tukov prítomných v čiastočne stužených rastlinných olejov z dôvodu aby pri dlhodobom skladovaní výrobku v predajni nestuchli. Vločky môžu byť zdravé aj extrémne nezdravé, ak nie sú ultra spracované.
V skutočnosti „ovocné šťavy“ sú roztoky glukózo-fruktózového sirupu doplnené kyselinou citrónovou, farbivami, aromatickými látkami a 1-2 % ovocného koncentrátu, o ktorom nikto nevie koľko ovocia bolo použité. Tieto ultra spracované sladko chutiace roztoky s obalmi zobrazujúcimi orosené ovocie spôsobujú prudký nárast hladiny inzulínu a čo je ešte horšie, fruktóza tvoriaca 50% sladiacej zložky sa dokáže metabolizovať len v pečeni premenou na tuk! Nadmerná pravidelná konzumácia fruktózy vedie k hepatálnej steatóze – stukovatenej pečeni. Ak konzumujeme ovocie, musíme ho najskôr rozhrýzť. Aj po spracovaní v ústnej dutine prechádzajú do tráviaceho traktu malé kúsky ovocia, ktoré uvoľňujú cukor pomalšie. Ovocie obsahuje menej cukru ako ultra spracované „šťavy“. Navyše ovocie obsahuje veľa užitočnej vlákniny spomaľujúce vstrebávanie cukrov. Liter „šťavy“ v krabici v lete skonzumujeme hravo na rozdiel od konzumácie kilogramu ovocia. Tento faktor tiež obmedzuje prudký nárast cukru v krvi. Ovocie obsahuje neporušené antioxidanty a vitamíny nakoľko sa priemyselne nespracováva.
Pri konzumácii tekvicových semien získavame nielen tuky, ale aj cenné bielkoviny, antioxidanty, vlákninu a minerály vrátane stopových prvkov. Keď jeme celé jadierka, nevytvárame výrazný a zdraviu škodlivý nadbytok omega-6 mastných kyselín. Väčšie časti semien vďaka nedokonalému rozdrobeniu v ústnej dutine prechádzajú tráviacou sústavou nestrávené spolu s tukmi a sú vylúčené. Priemerný obsah zinku v surových tekvicových jadierkach sa pohybuje medzi 7 – 8 mg na 100 g. Na druhej strane, konzumácia tekvicového oleja znamená prijímanie vylisovaného tuku, ktorý obsahuje až 50 % omega-6 mastných kyselín. Toto množstvo je z hľadiska potrieb tela nežiadúce, keďže podporuje škodlivú nerovnováhu v prospech omega-6. Proces lisovania zbavuje olej minerálov, ako je zinok, ktoré zostávajú v zvyšku po lisovaní. Zinok je minerál rozpustný v pevnej matrici semien, nie v oleji, a preto je jeho obsah v tekvicovom oleji zanedbateľný alebo takmer nulový. Lisovaním sa tiež naruší prirodzená ochrana semena pred oxidáciou; omega-6 mastné kyseliny sú vysoko citlivé na rozklad počas skladovania oleja a jeho distribúcie v predajnej sieti. Takto tiež prichádzame o množstvo cenných bielkovín a minerálov. Príkladom môže byť aj konzumácia vlašských orechov a oleja získaného z týchto semien, pri ktorom sa objavujú podobné problémy. Vysvetlenie v tomto prípade azda už nebude potrebné.
Voľba pre zdravie v prípade týchto príkladov, ktorých by mohlo byť tisíce, je jednoznačná v prospech nespracovaných potravín. Je dôležité vyhýbať sa ultra spracovaným potravinám a konzumovať prirodzené potraviny, ktoré sú menej náročné na tráviaci systém a zdravšie pre telo.
Použité vedecké články Mozaffarian, D., Hao, T., Rimm, E. B., Willett, W. C., & Hu, F. B. (2011). Changes in diet and lifestyle and long-term weight gain in women and men. New England Journal of Medicine, 364(25), 2392-2404. Popkin, B. M., Adair, L. S., & Ng, S. W. (2012). Global nutrition transition and the pandemic of obesity in developing countries. Nutrition Reviews, 70(1), 3-21. Stender, S., Dyerberg, J., & Astrup, A. (2006). High levels of industrially produced trans fat in popular fast foods. New England Journal of Medicine, 354(15), 1650-1652. Willett, W. C., & Ludwig, D. S. (2011). The 2010 Dietary Guidelines for Americans: What are the implications for cardiovascular disease? Circulation, 123(24), 2832-2833. Zelinski, T., Daly, R. E., Roche, M. L., & Norat, T. (2014). Contribution of high processed food to the metabolic syndrome: A global perspective. Nutrition Reviews, 72(9), 543-553.
Spracoval PharmDr. Jozef Zima, Nutraceutica |