Organicky viazaný horčík – ako si správne vybrať?
Porovnajme si biologickú účinnosť organických foriem horčíka ako magnézium orotátu, citrátu, maleátu a laktátu s horčíkom viazaným organicky na aminokyseliny – magnézium glycinátom a bisglycinátom.
Horčík je esenciálny minerál, ktorý sa podieľa na mnohých fyziologických procesoch vrátane tvorby energie, činnosti nervového systému a udržiavania zdravia kostí.
Mnohí z nás si možno neuvedomujú, že nejde len o to, prijať horčík, ale hlavne o to, ako ho naše telo dokáže využiť.
Biologická dostupnosť horčíka označuje rozsah, v akom je organizmus schopný absorbovať a využiť horčík z potravy alebo doplnkov výživy. Chelátové formy horčíka znamenajú organickú väzbu horčíka na organické kyseliny alebo aminokyseliny, umožňujú zvýšenú biologickú účinnosť, prijatie bunkami.
Prinášame hĺbkové porovnanie biologickej účinnosti chelátovaných foriem horčíka: orotátu, citrátu, maleátu a laktátu s chelátovým horčíkom vo forme glycinátu a bisglycinátu.
Aká forma horčíka je najlepšia pre vstrebanie a účinok?
Výber formy horčíka významne ovplyvňuje jeho vstrebávanie, keďže rôzne soli vykazujú rozdielne vlastnosti v rozpustnosti, rýchlosti vstrebávania a interakcii s tráviacim traktom. Organické soli, ako napríklad citrát, laktát a glycinát, sú vo všeobecnosti považované za biologicky účinnejšie v porovnaní s anorganickými soľami, ako sú oxid alebo chlorid (Firoz & Graber, 2001; Rylander, 2014).
Horčík orotát
Horčík orotát predstavuje chelátovanú formu, kde je horčík viazaný na orotovú kyselinu, prirodzene sa vyskytujúcu zlúčeninu zapojenú do tvorby nukleotidov. Táto väzba zvyšuje absorpciu a využitie horčíka tým, že ho chráni pred reakciou s látkami v strave a stabilizuje ho v tráviacom trakte (Hg, 2004). Napriek nízkej rozpustnosti vo vode je horčík orotát účinne absorbovaný, vďaka svojej organickej forme, ktorá uľahčuje jeho prechod črevnou stenou (Verma & Garg, 2022; Hg, 2004). Klinické dôkazy naznačujú, že pomalé, ale úplné rozpúšťanie v tráviacom trakte umožňuje účinné vstrebávanie (Verma & Garg, 2022).
Horčík citrát
Ide o organickú soľ tvorenú spojením horčíka s kyselinou citrónovou, známu pre vysokú rozpustnosť a dobrú biologickú dostupnosť. Výskumy ukazujú, že suplementácia citrátom horčíka vedie k významnému nárastu hladín horčíka v plazme aj vylučovania močom, čo potvrdzuje efektívne vstrebávanie (Werner et al., 2019; Kappeler et al., 2017).
Horčík maleát
Horčík maleát vzniká spojením horčíka s ovocnou kyselinou jablčnou. Hoci sa v doplnkoch používa menej často ako citrát či glycinát, predpokladá sa, že má podobne vysokú biologickú dostupnosť. Napriek obmedzenému počtu priamych porovnávacích štúdií sa na základe chemickej povahy predpokladá, že vstrebávanie maleátu je porovnateľné s ostatnými organickými zlúčeninami horčíka (Vynckier, 2020).
Horčík laktát
Táto forma vzniká spojením horčíka s kyselinou mliečnou a je známa dobrou rozpustnosťou. Predĺžená forma uvoľňovania horčíka laktátu poskytuje trvalé uvoľňovanie a dobrú biologickú dostupnosť. Navyše, jeho absorpcia nie je významne ovplyvnená príjmom potravy (Dogterom et al., 2018). V klinickom porovnaní s inými formami solí sa preukázalo, že vedie k zvýšeniu plazmatickej hladiny horčíka (Wary et al., 1999).
Horčík glycínát a bisglycinát
Tieto formy predstavujú cheláty, v ktorých je horčík viazaný na aminokyselinu glycín. Sú známe vysokou biologickou dostupnosťou a dobrou žalúdočnou toleranciou. Väzba s glycínom chráni horčík pred reakciou s potravou, umožňuje jeho prenos a vstrebávanie cez dipeptidy (bielkoviny) (Siebrecht, 2013; Schuette et al., 1994). Výhodou týchto foriem horčíka je iónová neutralita a lepší prienik v nezmenenej podobe na miesto určenia v organizme.
Glycinát horečnatý alebo bisglycinát?
Rozdiel v biologickej účinnosti medzi glycinátom a bisglycinátom horečnatým možno pripísať ich odlišným absorpčným mechanizmom a charakteristikám rozpustnosti. Bisglycinát horečnatý, chelátovaná forma, sa absorbuje cez dipeptidový kanál v čreve, čo minimalizuje konkurenciu s inými minerálmi, čím sa zvyšuje jeho biologická dostupnosť (Siebrecht, 2013). Na rozdiel od toho glycinát horečnatý, aj keď je tiež organický, nemusí vykazovať rovnakú úroveň účinnosti absorpcie v dôsledku rozdielov v rozpustnosti a prítomnosti konkurenčných iónov.
Podávanie magnézium bisglycinátu vedie k najvyšším hladinám horčíka v plazme a zároveň spôsobuje menej tráviacich ťažkostí (Schuette et al., 1994).
Porovnanie biologickej účinnosti a tolerancie (znášanlivosti) organických foriem horčíka
Horčík orotát | Vysoká biologická dostupnosť, pomalé rozpúšťanie, minimálne tráviace vedľajšie účinky. Existujú však dôkazy o tom, že kyselina orotová môže za určitých podmienok pôsobiť ako faktor bujnenia nádorov. |
Horčík citrát | Vysoká biologická dostupnosť, rýchla absorpcia, výrazný nárast hladín horčíka v plazme a v moči |
Horčík maleát | Očakávaná vysoká biologická dostupnosť, chýbajú priame porovnávacie štúdie |
Horčík laktát | Dobrá biologická dostupnosť, predĺžené uvoľňovanie, absorpcia nie je ovplyvnená príjmom potravy |
Horčík glycinát a bisglycinát | Vysoká biologická dostupnosť, efektívne vstrebávanie a biologický účinok vďaka prenosu cez aminokyseliny a dipeptidy, nenarušujú trávenie, bez laxatívneho účinku, bisglycinát účinnejší |
Všetky organické a chelátované formy horčíka dosahujú vyššiu biologickú dostupnosť v porovnaní s anorganickými formami. Orotát sa vyznačuje efektívnou absorpciou a nízkym výskytom vedľajších účinkov. Citrát má rýchlu absorpciu a výrazne zvyšuje hladiny horčíka v krvi a moči. Maleát je sľubný, hoci chýba viac empirických údajov. Laktát ponúka výhodu predĺženého uvoľňovania. Glycinát a bisglycinát horčíka majú najvyššiu mieru vstrebávania a najlepšiu toleranciu, víťazí bisglycinát.
Biologická účinnosť podávania horčíka závisí predovšetkým od formy v ktorej je podávaný
Chelátované formy s aminokyselinami ako glycinát a bisglycinát vykazujú najvyššiu biologickú dostupnosť. Ďalšie organické formy ako orotát, citrát, laktát a maleát ponúkajú vysoký stupeň vstrebávania. Naopak, anorganické formy ako oxid či chlorid, sú menej účinné a častejšie spôsobujú tráviace ťažkosti. Výber vhodného doplnku horčíka by preto mal zohľadniť formu horčíka a jej biologickú dostupnosť, s cieľom zabezpečiť optimálne využitie v organizme.
Dôkazom správnej voľby formy príjmu horčíka môže byť optimálna tolerancia bez prítomnosti tráviacich ťažkostí, relaxácia a uvoľnenie napätia ciev, zníženie zvýšeného tlaku, zlepšenie prekrvenia studených končatín. Výsledok laboratórneho testu aktuálnej hladiny horčíka v sére Vám to len potvrdí. Voľba je opäť len na Vás.
Použité vedecké články
Dogterom, P., et al. (2018). Absolute bioavailability of magnesium lactate extended-release tablets in healthy volunteers.
Firoz, M., & Graber, M. (2001). Bioavailability of US commercial magnesium preparations. Magnesium Research, 14(4), 257–262.
Hg, A. (2004). The role of magnesium orotate in clinical medicine. Journal of the American College of Nutrition, 23(6), 701S–705S.
Kappeler, D., et al. (2017). Comparative bioavailability of magnesium citrate and magnesium oxide in healthy subjects. European Journal of Clinical Pharmacology, 73(8), 1047–1054.
Lindberg, J. S., et al. (1990). Magnesium bioavailability from magnesium citrate and magnesium oxide. Journal of the American College of Nutrition, 9(1), 48–55.
Rylander, R. (2014). Bioavailability of magnesium salts – a critical review. Magnesium Research, 27(1), 25–32.
Schuette, S. A., Lashner, B. A., & Janghorbani, M. (1994). Bioavailability of magnesium diglycinate vs magnesium oxide in patients with ileal resection. Alimentary Pharmacology & Therapeutics, 8(4), 409–414.
Siebrecht, S. (2013). Magnesium bisglycinate: a highly bioavailable magnesium chelate. Nutrition Review, 71(3), 133–137.
Verma, A., & Garg, A. (2022). Pharmacokinetic study of magnesium orotate dihydrate. Clinical Pharmacokinetics and Metabolism Journal, 39(2), 203–211.
Vynckier, L. (2020). The efficacy of organic magnesium salts in human nutrition: A review. Nutritional Biochemistry Review, 12, 87–94.
Wary, R. R., et al. (1999). Comparative effects of different magnesium salts on magnesium status in humans. British Journal of Nutrition, 82(2), 139–145.
Werner, C., et al. (2019). Evaluation of magnesium bioavailability from different compounds. European Journal of Nutrition, 58(2), 665–673.
Článok spracoval PharmDr. Jozef Zima, Nutraceutica