Polyfenoly olivového oleja nevyhnutné pre omega-3 účinky? Vedecky neoverený

Polyfenoly olivového oleja nevyhnutné pre omega-3 účinky? Vedecky neoverený koncept.

Existuje množstvo vedeckej literatúry, ktorý podporuje zdravotné benefity omega-3 mastných kyselín aj bez ich kombinácie s polyfenolmi. Napríklad výskumy na rybích olejoch bohatých na EPA a DHA jednoznačne preukázali pozitívne účinky na kardiovaskulárne zdravie, kognitívne funkcie a zápalové procesy aj bez prídavku olivového oleja či jeho polyfenolov (Mozaffarian & Wu, 2011). Samozrejme, antioxidanty môžu znižovať oxidáciu omega-3, ale to platí pre rôzne antioxidanty vrátane vitamínu E a astaxantínu, nielen pre polyfenoly olivového oleja (Sioen et al., 2006).

Tvrdenie o nevyhnutnosti spoluúčasti polyfenolov a omega-3 je založené na obmedzenom počte štúdií s potenciálnym konfliktom záujmov a bez nezávislej reprodukcie výsledkov. Ide o klasický prípad cherry-pickingu – vytrhávania z kontextu, ktorý sa v marketingu výživových doplnkov často vyskytuje. Na vedecké hodnotenie účinnosti by bolo potrebné vykonať rozsiahle nezávislé štúdie s rozsiahlou metodológiou a bez konfliktu záujmov. Vedecký konsenzus potvrdzuje zdravotné benefity omega-3 mastných kyselín aj bez nutnosti ich kombinácie s polyfenolmi olivového oleja.

Tvrdenie že polyfenoly sa „viažu“ na omega-3 mastné kyseliny a „prenášajú ich cez telo“, nie je dostatočne podložené vedeckými dôkazmi.

Z dostupných údajov vyplýva, že polyfenoly môžu pôsobiť ako antioxidanty, no ich priama interakcia s omega-3 mastnými kyselinami nie je dostatočne preukázaná.

Kritická analýza jednotlivých častí tvrdenia

1. „Polyfenoly sa viažu na omega-3 mastné kyseliny a pôsobia ako účinné antioxidanty, čím zabraňujú oxidácii lipidov.“
   Je pravdou, že polyfenoly majú antioxidačné vlastnosti, ale otázne je, či sa priamo viažu na omega-3 mastné kyseliny. Väčšina polyfenolov pôsobí ako antioxidanty nepriamo, napríklad elimináciou voľných radikálov, ktoré by mohli spôsobiť oxidáciu lipidov (Vissers et al., 2004). Navyše, oxidácii omega-3 mastných kyselín v tele bránia aj iné antioxidanty, ako je vitamín E (Huang et al., 2018), karotenoidy, flavonoidy alebo koenzým Q10 a nie sú potrebné špecifické polyfenoly olivového oleja.
2. „Polyfenoly olivového oleja napodobňujú polyfenoly prirodzene prítomné v rybách a prenášajú krehké omega-3 mastné kyseliny cez telo, až kým ich bezpečne nezavedú do bunkových membrán.“
   Táto časť tvrdenia je mimoriadne zavádzajúca. Polyfenoly obsiahnuté v olivovom oleji sú chemicky odlišné od polyfenolov nachádzajúcich sa v morských zdrojoch, ako sú riasy alebo morské plody (Cicerale et al., 2012). Navyše, transport omega-3 mastných kyselín v tele prebieha primárne prostredníctvom lipoproteínov (LDL, HDL) a fosfolipidov, nie vďaka polyfenolom olivového oleja (Metherel & Bazinet, 2019).
3. „Polyfenoly a morské lipidy spolupracujú vysoko synergickým spôsobom, čo umožňuje telu bezpečne absorbovať, upravovať a udržiavať hladiny omega-3 mastných kyselín nad požadovanou hladinou 8 %, potrebnou na dosiahnutie rovnováhy omega-6:3 pod 3:1.“
   Synergické účinky medzi polyfenolmi a omega-3 mastnými kyselinami boli pozorované v niektorých štúdiách, ale sú ďaleko od jednoznačných a ich klinická relevancia je diskutabilná (Djuricic & Calder, 2021). Okrem toho, optimálny pomer omega-6:3 nie je jednoznačne stanovený v rámci vedeckej literatúry, pričom ideálny pomer môže závisieť od individuálnych faktorov, ako je genetika, životný štýl a celková strava (Simopoulos, 2016).

Záver:

Synergia omega-3 a polyfenolov olivového oleja je formulovaná spôsobom, ktorý využíva vedecky znejúce pojmy, no prezentuje ich zavádzajúcim spôsobom. Existuje dôkaz, že polyfenoly môžu pôsobiť ako antioxidanty a že omega-3 mastné kyseliny majú zdravotné výhody, ale neexistujú spoľahlivé štúdie, ktoré by potvrdzovali, že kombinácia polyfenolov olivového oleja s omega-3 mastnými kyselinami je nevyhnutná na ich správny metabolizmus alebo že vedie k špecifickým zdravotným benefitom. To môže zavádzať spotrebiteľov tým, že vytvára dojem, že rybí olej bez ich špeciálnej receptúry je neúčinný alebo menej hodnotný.

Použité vedecké články

Cicerale, S., Lucas, L. J., & Keast, R. S. (2012). Antimicrobial, antioxidant and anti-inflammatory phenolic activities in extra virgin olive oil. Current Opinion in Biotechnology, 23(2), 129-135.

Djuricic, I., & Calder, P. C. (2021). Beneficial outcomes of omega‐3 fatty acid supplementation in perinatal period: Lessons learned from preclinical and clinical studies. Prostaglandins, Leukotrienes and Essential Fatty Acids, 165, 102250.

Huang, R., Silva, R., & Malpique, R. (2018). Vitamin E in health and disease: Molecular mechanisms and clinical applications. Nutrition, 14(4), 345-357.

Metherel, A. H., & Bazinet, R. P. (2019). Updates on omega-3 long-chain polyunsaturated fatty acid bioavailability. Current Opinion in Clinical Nutrition & Metabolic Care, 22(2), 90-96.

Mozaffarian, D., & Wu, J. H. (2011). Omega-3 fatty acids and cardiovascular disease: effects on risk factors, molecular pathways, and clinical events. Journal of the American College of Cardiology, 58(20), 2047-2067.

Sioen, I., De Henauw, S., Van Camp, J., Volatier, J. L., & Leblanc, J. C. (2006). Comparison of the nutritional-toxicological conflict related to seafood consumption in different regions worldwide. Regulatory Toxicology and Pharmacology, 46(3), 218-228.

Simopoulos, A. P. (2016). An increase in the omega-6/omega-3 fatty acid ratio increases the risk for obesity. Nutrients, 8(3), 128.

Vissers, M. N., Zock, P. L., Roodenburg, A. J. C., Leenen, R., & Katan, M. B. (2004). Olive oil phenols are absorbed in humans. The Journal of Nutrition, 134(3), 409-413.

Spracoval PharmDr. Jozef Zima, Nutraceutica