|
Ako pomáha karnozín pri cukrovke?
Glykovaný hemoglobín vážne poškodzuje cievne steny a vedie k srdcovo-cievnej úmrtnosti, postihuje rovnako cievy v očiach a vedie až k slepote, na periférii spôsobuje nedokrvenosť končatín a bércové vredy, vedie k úbytku mentálnej kapacity mozgu a strate pamäti, orientácie a rozpoznávania, k poškodeniu až zlyhaniu obličiek. Holandská klinická štúdia zistila priamu súvislosť zvýšenej tvorby AGE u 215 diabetikov a úbytku mentálnej funkcie. Iná klinická štúdia Kalifornskej univerzity potvrdila schopnosť karnozínu obmedziť vznik toxických glykačných produktov.
Účinky karnozínu na metabolizmus glukózy Výsledky viacerých experimentálnych štúdií na zvieracích modeloch potvrdili účinky karnozínu v prevencii a liečbe cukrovky a srdcovo-cievnych ochorení. Chýbajúce klinické skúsenosti u ľudí viedli skupinu vedcov vedenú Dr.Courtenom k uskutočneniu klinickej štúdie u ľudí.
Klinická štúdia Dr.Courtena z roku 2016 skúmala vplyv karnozínu na metabolizmus glukózy a riziko srdcovo-cievnych ochorení u ľudí s nadváhou alebo obezitou. V dvojito-zaslepenej štúdii sa podával karnozín v dávke 2g denne v období 12 týždňov. V porovnaní s placebo skupinou (bez účinnej látky), skupina užívajúca karnozín mala zlepšenú citlivosť na inzulín a nižšiu hladinu krvného cukru meranú 2 hodiny po jedle. Inzulínová rezistencia bola 3,8-krát vyššia v placebo skupine. Pankreas reaguje na inzulínovú rezistenciu (neúčinnosť inzulínu) zvýšením tvorby inzulínu. Viacerém štúdie ukázali že nadbytok inzulínu je nežiadúci, rizikový, obzvlášť môže zvyšovať riziko rakoviny. Nadbytok inzulínu znamená aktiváciu inzulínového rastového faktora stimulujúceho rast nádorov (ILGF). V štúdii Dr.Courtena bol nárast vylučovania inzulínu o 36% v pacebo skupine verzus 3% v skupine s karnozínom.
Dôležitý poznatok vyplynul u skupiny so zníženou glukózovou toleranciou (ľudí s hraničnými hodnotami glukózo-tolerančného testu, tzv. prediabetikov). Podávanie karnozínu znížilo hladiny glukózy z prediabetických hodnôt na normálne úrovne, čo znamená nie viac ako 160 mg/dl 2 hodiny po glukózovom teste. V placebo skupine zostali zvýšené hodnoty glukózy aj po 2 hodinách nad hranicou 160 mg/dl. Z výsledkov štúdie vyplýva že podávanie karnozínu je vhodnou stratégiou prevencie a možnou súčasťou liečby diabetes 2. typu. zdroj: B. de Courten et al: Effects of carnosine supplementation on glucose metabolism: Pilot clinical trial; Obesity (Silver Spring), 2016.
Diabetes a ochrana ciev pred glykáciou. Karnozín pôsobí v skrytosti, bez povšimnutia na cievny systém. Tento účinok je dokonca kľúčovo dôležitý, aj keď nebadaný.
Podstata ochrany ciev karnozínom je v obmedzení glykácie – reakcie hemoglobínu a krvného cukru. Ochrana cievnej steny pred glykáciou bielkovín glukózou má kľúčový význam pre ovplyvnenie rozvoja aterosklerózy, vysokého krvného tlaku a srdcovo cievnych ochorení. Čím je vyššia hladina glukózy, tým viac dochádza k tvorbe toxických glykačných produktov a k poškodzovaniu ciev.
Existuje viacero látok, ktoré dokážu zabrániť glykácii, napríklad kyselina alfa-lipoová (Thioctacid HR 600), vitamín B1 – tiamín a jeho účinnejší derivát benfotiamín (Benfogamma tbl.). Karnozín je však v tomto účinku jednoznačne najlepší, najúčinnejší, na prvom mieste.
Karnozín prerušením glykácie chráni cievy pred zápalom a poškodzovaním. Dlhodobý zápal vedie k poškodeniu cievnych stien, ktorého výsledkom je skleróza, nepriechodnosť, trombóza, nedokrvenosť tkanív, vysoký krvný tlak, srdcovo cievne príhody, náhle úmrtia ako infarkt a mozgové cievne príhody.
Účinok karnozínu je podobne ako väčšina ortomolekulárnych látok závislý od dávky. Pre účinné prerušenie glykácie a terapeutické účely je nutné dlhodobo podávať denne 1,5 až 3g karnozínu, rozdelené do 3 dávok (3x500mg až 3x1000mg). V pevencii vystačí dávka 2×500 mg.
Nižšie dávky karnozínu môžu byť prínosom avšak na prekonanie aktivity telových karnozináz, enzýmov rozkladajúcich karnozín je nutné zachovať celkovú dennú dávku 1g.
Ochrana zraku pred diabetickou retinopatiou a kataraktom Zvýšený cukor a glykácia pôsobí toxicky rovnako aj na cievny systém oka. Poškodením najjemnejších ciev v sietnici vyúsťuje k zvýšenému vnútro očnému tlaku, zhoršeniu zásobovania kyslíkom a v ťažších prípadoch až k diabetickej slepote. Poškodzovaním bielkovín v sklovci následkom UV žiarenia a glykácioe dochádza k rozvoju kataraktu – sivého zákalu.
Karnozín nielen že prerušuje glykáciu, ale aj chráni zrak pred poškodzovaním UV žiarením. Viaceré klinické štúdie preukázali, že podávaním karnozínu možno predísť rozvoju kataraktu a retinopatie. Karnozín sa podával vnútorne, účinné bolo aj lokálne podávanie acetyl-karnitínu (stabilnejší derivát vhodný na lokálne použitie) vo forme očných kvapiek. Pri lokálnom podávaní vo forme kvapiek sa však nemôžu prejaviť blahodárne účinky na celý organizmus. Nakoľko vstrebatelnosť karnozínu je bezproblémová, výhodnejšie sa javí vnútorné podávanie vo forme kapsúl. zdroj.: Babizhayev M.A.: Efficacy of N-acetylcarnosine in the treatment of cataracts. Drugs R D. 2002;3(2):87-103
|
