Z čoho sa aspartám vyrába?
 
Kyselina asparágová (40 percent aspartámu)
 
Asparágová kyselina patrí medzi aminokyseliny. V tele sa mení na aspartát, ktorý v mozgu spôsobuje nadmerné zvýšenie hladiny nervových prenášačov, prílišnú podráždenosť neurónov a ich poškodzovanie.

Doktor Russell L. Blaylock a profesor neurorochirurgie Lekárskej univerzity v Mississippi, detailne opísali poškodenia spôsobené zvýšenou dodávkou kyseliny asparágovej pochádzajúcej z metabolitov aspartámu. Doktor Blaylock použil takmer 500 vedeckých referencií aby ukázal ako môže nadbytok neuroexcitačných látok akými sú kyselina asparágová a glutámová (v potravinách ako glutamát sodný E621) v našej potrave spôsobujú vážne chronické neurologické ochorenia a akútne stavy.

Fenylalanín (50 percent aspartámu)
 
Fenylalanín je aminokyselina bežne vyskytujúca sa v mozgu. Osoby s ochorením fenylketoúria memôžu fenylalanín metabolizovať, to vedie k nebezpečnému zvýšeniu hladiny fenylalanínu v mozgu (niekedy aj smrteľnému). Ukázalo sa že aspartám prijatý potravou sa rozkladá – hydrolyzuje v tenkom čreve a obzvlášť ak je príjmaný spolu s karbohydrátmi – cukrami môže spôsobiť zvýšené hladiny fenylalanínu v mozgu aj u osôb ktoré nemajú fenylketonúriu.

Toto nie je len teória, pretože mnoho ľudí ktorí jedli veľké dávky potravín s aspartámom počas dlhšieho obdobia mali významne zvýšené hladiny fenylalanínu v krvi aj napriek tomu že netrpeli poruchou odburávania fenylalanínu, fenylketónúriou. Už jednotlivá dávka aspartámu zvyšuje koncentráciu fenylalanínu v krvi.

Zvýšená hladina fenylalanínu v mozgu môže blokovať glukózou indukované uvoľnenie serotonínu vedúce k emotívnym poruchám a depresiám, prejedaniu sa. To znamená že za normálnych okolností po zjedení potravy obsahujúcej cukry dochádza k zvýšeniu hladiny serotonínu – hormónu štastia v mozgu. Opačne po zjedení potravy s náhradným sladidlom sa serotonín neuvoľní a pocit spokojnosti z najedenia neprichádza, vzniká nutkanie na ďalší príjem potravy a možné nutkanie k prejedaniu sa. Paradoxne sladidlá uvoľňujúce fenylalanín (aspartám) týmto mechanizmom môžu prispieť k obezite.

Prof.Dr. Louis J. Elsas, detský lekár z Georgie prezentoval v novembri 1987 vo vyhlásení pred americkým kongresom aké nebezpečné sú zvýšené hladiny fenylalanínu v krvi, zvlášť nebezpečné pre deti a plody v období tehotenstva. U plodov počas tehotenstva dochádza pre koncentračné pôsobenie placenty k 4 až 6 násobnému zvýšeniu hladiny fenylalanínu v mozgu plodov v porovnaní s mozgom dospelých osôb. Veľmi vysoké hladiny môžu spôsobiť mentálnu retardáciu, mikrocephalus a vrodené poruchy. U novorodencov v období do 1 roka vzniká podobne zvýšená kumulácia fenylalanínu v mozgu pre nevyvinutosť mozgovo krvnej bariéry. Zároveň prezentoval zistenie že nižšie živočíchy, hlodavce metabolizujú fenylalanín oveľa účinnejšie ako ľudia. Preto štúdie robené na hlodavcoch testujúce metabolizmus a bezpečnosť aspartámu boli zavádzajúce a údaje sú nepoužiteľné u ľudí.

Jeden prípad extrémne vysokej hladiny fenylalanínu publikovaný ako „Aspartámová nočná mora“. John Cook začal piť 6 až 8 ochutených nápojov denne. Prejavili sa u neho príznaky ako strata pamäte a častá bolesť hlavy. Potom používal ešte viac aspartámom sladených nápojov. Jeho zdravotný stav sa zhoršil natoľko že mal návaly agresie a pokoja. Aj keď nemal fenylketonúriu, krvné testy dokázali hladinu fenylalanínu 80 mg/dl. Ihneď ako prestal požívať aspartám, zdravotný stav sa dramaticky zlepšil.

Dlhodobé a rozsiahle použiívanie aspartámu je iste pozitívne pre farmaceutické firmy, môže im zabezpečiť nárast predaja liekov na depresiu (inhibítorov spätného vychytávania serotonínu) ako napríklad PROZAC, FEVARIN, MAGRILAN…. a liekov na liečbu schizofrénie a návalov. Tieto antidepresíva zvyšujú hladiny serotonínu v mozgu, pôsobia presne opačne ako pôsobí nadbytok fenylalanínu pochádzajúceho z aspartámu. Takže firmy zarobia 2-krát.
 
Metanol – drevný alkohol – metylalkohol (10 percent aspartámu)
 
Metanol je prudký jed. Sú dobre známe prípady oslepnutia a úmrtia po požití metanolu. Metanol vzniká z aspartámu rozkladom – hydrolýzou v tenkom čreve. Absorpciu, vstrebávanie metanolu v tenkom čreve ešte zvyšuje prítomnosť voľného, hotového metanolu, ktorý vzniká rozkladom aspartámu v samotných nápojoch ak ich skladovacia teplota presahuje 30 stupňov Celzia. Uvedená skladovacia teplota sa prekračuje pri nesprávnom skladovaní v letnom období, pri prevážaní na autách pod prehriatou plachtou atď…

Metanol sa v tele ďalej rozkladá na kyselinu mravčiu a formaldehyd. Formaldehyd je smrtiaci neurotoxín. Zráža, koaguluje bielkoviny, nukleové kyseliny. Pôsobí ako kumulatívny jed, veľmi pomaly sa z tela vylučuje a škodlivé účinky sa sčítavajú. Stanovil sa maximálny bezpečný limit na 7,8 mg skonzumovaného metanolu denne. Jeden liter aspartámom sladenej potraviny uvoľní asi 56 mg metanolu. Používatelia väčších množstiev potravín obsahujúcich aspartám takto požijú aj 250 mg metanolu denne, dávku 32 krát prekračujúcu stanovený maximálny bezpečný limit.

Príznaky otravy metanolom sú typické bolesťami hlavy, pískaním v ušiach, nevoľnosťou, slabosťou, závraťami, halucináciami, kŕčmi. Najtypickejším príznakom otravy je oslabenie zraku, rozostrenie, poškodenie sietnice a slepota. Metanol je známy karcinogén narušuje replikáciu DNA pri delení buniek, spôsobuje vrodené poruchy.

Ľudia sú oveľa viac citliví na toxické účinky metanolu ako zvieratá, pretože ľuďom chýbajú dôležité enzýmy na štiepenie metanolu. Testy aspartámu alebo metanolu na zvieratách nemôžu dostatočne zodpovedať za posúdenie účinkov na ľudský organizmus. Neexistuje jediná štúdia na ľuďoch hodnotiaca mutagénne, teratogénne a karcinogénne účinky dlhodobého podávania metanolu.

Ovocné šťavy a alkoholické potraviny takmer vždy obsahujú malé množstvá metanolu. Dôležitá je skutočnosť že metanol sa nikdy nevyskytuje samostatne. Vo všetkých prípadoch je prítomný aj etanol a to vo vyšších koncentráciách ako metanol. Etanol pôsobí ako antidotum (protijed) metanolu u ľudí. Ak je etanol prítomný v nápoji (ovocné šťavy, alkoholické nápoje), znižuje sa škodlivý vplyv metanolu. Ale ak je v nápoji len samostatný metanol pochádzajúci z rozkladu aspartámu, stáva sa bez krytia etanolom toxickejším.

Príkladom škodlivých účinkov aspartámu je vplyv na zdravotný stav vojakov operácie „Púštna búrka“ ktorí boli zásobovaní veľkými množstvami potravín sladených aspartámom. Saudsko arabské slnko potraviny zohrialo nad 30 stupňov Celzia. Výsledok: veľa vojakov sa vrátilo s príznakmi otravy podobnej otrave formaldehydom. Voľný metanol prispel k týmto príznakom. Ďalší metabolit aspartámu, diketopiperazín spomenutý nižšie, mohol byť tiež príčinou.
V roku 1993 americká FDA schválila používanie aspartámu ako prísadu v potravinách s tepelnou úpravou nad 30 stupňov čo možno nazvať poslednou ranou milosti voči ľuďom od aspartámu.