Nervové choroby

Činnosť mozgu
 
Omega mastné kyseliny majú veľký význam pre správnu funkciu mozgu a duševné zdravie. Množstvo duševných a neurologických porúch, vrátane depresie, schizofrénie, epilepsie môže byť veľmi dobrým dôkazom nedostatku omega-3 tukov.
 
Prečo sú často omega-3 tuky nazývané „potravou mozgu“?
 
Mozog sa prevažne skladá s tukov (presnejšie fosfolipidov), vrátane cholesterolu a mononenasýtených tukov. Zatiaľ čo si naše telo dokáže vytvoriť cholesterol a väčšinu fosfolipidov obsiahnutých v mozgu, je závislé na polynenasýtených kyselinách omega-6 a omega-3 obsiahnutých v strave. Omega-6 mastná kyselina – AA (arachidónová) a omega-3 mastná kyselina DHA (dokosahexaenová) sú najviac zastúpenými polynenasýtenými tukmi v mozgu s prevažujúcou omega-3 DHA.
Omega-3 zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri vytváraní štrukturálnych a funkčných vlastností membrán nervových buniek zahrňujúc citlivosť receptorov, vodivosť neurosignálov a tvorbu neuroprenášačov.

Keď sme boli ešte plodom v maternici, placenta nás zásobila AA a DHA, pochádzajúcimi z matkinej stravy alebo jej tkanív, pokiaľ ich strava neobsahovala dostatok. Pokiaľ tehotná žena dodáva plodu tuky typu omega-6, ale nedostatočné množstvo tukov typu omega-3, snaží sa príroda tento stav vyrovnať premieňaním omega-6 tukov do viac polynenasýtených tukov s dlhým reťazcom, pripomínajúcim DHA.

Čím viac rýb a ostatných potravín bohatých na omega-3 tuky tehotná žena zahrnie do svojej každodennej stravy tým viac DHA poskytne svojmu nenarodenému dieťaťu. Zároveň tiež zníži možnosť výskytu zdravotných problémov u seba a u dieťaťa. To isté platí pre deti, ktoré začnú byť kojené. V roku 1997 Americká akadémia pediatrov vydala múdru smernicu, ktorá nabáda matky k predĺženiu kojenia o šesť až dvanásť mesiacov, než sa skôr odporúčalo.
 
Nerovnováha medzi mastnými kyselinami môže ovplyvniť celkový náhľad človeka na život.
 
Výsledky klinickej štúdie Dr. Rudina z 80. rokov so 44 zúčastnenými pacientami trvajúcej 2 roky ukázali, že sa na konci štúdie sa väčšina zúčastnených cítila kľudnejšie a menej úzkostlivejšie, ako predtým. Doktor Rudin bol jedným z prvých amerických lekárov, ktorí liečili pacientov pridaním omega-3 tukov do ich stravy a zároveň znížením alebo úplným vylúčením omega-6 tukov a margarínu.

Od tej doby poukazujú odborníci na to, že ľudia, ktorých hlavným zdrojom bielkovín sú ryby, trpia depresiami vo veľmi malom množstve. Joseph R.Hibbeln a Norman Salem,jun., z NIH tvrdí, že obyvateľstvo Severnej Ameriky a Európy trpí depresiami desaťkrát viac, ako obyvatelia Tchajwanu. Vysoká konzumácia rýb a tým nizky výkyt depresií je tiež v Japonsku a Honkongu. Mnoho najvýznamnejších vedcov súhlasí s tým, že alarmujúci rast depresií v Spojených štátoch má spojitosť s nadmernou konzumáciou tukov typu omega-6 so zároveň nízkou konzumáciou tukov typu omega-3. V roku 1996 austrálska skupina lekárov skúmajúca hladinu mastných kyselín u dvadsiatich pacientov trpiacich depresiami zistila, že čím vážnejšie boli symptómy depresií u pacienta, tým vyšší bol podiel omega-6 kyseliny arachidonovej (AA) nad omega-3 kyselinou eikosapentaenovou (EPA) v krvi. EPA spolu s DHA obsiahnuté v rybích tukoch hrajú veľkú úlohu v udržaní eikosanoidov pochádzajúcich z AA pod kontrolou.

Vedci sa domnievajú, že popôrodné depresie matiek môžu mať spojitosť s veľmi nízkou hladinou DHA, teda jej rezervy DHA boli vyčerpané v prospech dieťaťa, pretože prístup omega-3 nebol počas tehotenstva dostatočný. Rovnako vážne depresie bežne sa vyskytujúce u alkoholikov môžu mať spojitosť s omega-3 tukmi, kedy alkohol vyčerpáva DHA v mozgu.
 
Omega-3 mastné kyseliny a epilepsia
 
Odhaduje sa že takmer polovica dospelých pacientov trpiacich epilepsoiu nedosiahnú kontrolu nad záchvatmi epilepsie s dostupnými liekmi. Pacienti s nedostatočne kontrolovanou epilepsiou sú často nastavení na kombinovanú antikonvulzívnu liečbu (viac antiepileptík súčasne), čo zvyšuje výskyt nežiadúcich účinkov a spôsobuje ospanlivosť, rozmazané alebo zdvojené videnie, poruchy rovnováhy. Nové výskumy objavili možnosti vo využití omega-3 mastných kyselín.

Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní štrukturálnych a funkčných vlastností membrán nervových buniek zahrňujúc citlivosť receptorov, vodivosť neurosignálov a tvorbu neuroprenášačov.

Prof. Edward Bromfield, riaditeľ Divízie pre epilepsiu Harvardsekej lekárskej univerzity skúmal v klinickej štúdii vplyv polynenasýtených omega-3 mastných kyselín na liečbu refraktórnej epilepsie. Pacientom bola podávaná štandardná zmes EPA + DHA v dávke 2,2g denne verzus minerálny olej v kontrolnej skupine. Po 12 týždňovej liečbe nasledovalo porovnanie výskytov epileptických záchvatov. Výsledky potvrdili nižší výskyt záchvatov s vynikajúcou toleranciu – bez vedľajších účinkov. Prof. Bromfield odporúča využiť benefit a dlhodobo podávať omega-3 ako prídavnú liečbu popri liečbe antikonvulzívami.

V štúdii Schlanger, Shinitzky, Yam, (Epilepsia, 2002, Vol. 43), výskumníci potvrdili nenahraditeľnosť omega-3 kyselín pre normálnu funkciu mozgu a zároveň nedostatočný príjem spôsobujúci neurologické poruchy. 5 pacientom trpiacim záchvatmi ťažkého stupňa podávali v období 6 mesiacov 5g omega-3 mastných kyselín a 100 I.U. vitamínu E denne spolu s raňajkami. Výsledky boli prekvapivé, dosiahlo sa podstatné zlepšenie výskytu a intenzity Grand mal a Petit mal záchvatov u všetkých 5 pacientov :

Pacient 1 – Grand mal záchvaty predtým 2-3x týždenne, potom žiadne
Pacient 2 – Grand mal záchvaty predtým 6-8x týždenne, potom žiadne
Pacient 3 – Grand mal záchvaty predtým 1-2x týždenne, potom 1x za mesiac.
Pacient 4 – Grand mal záchvaty predtým 1-2x týždenne, potom žiadne
Pacient 5 – Grand mal záchvaty predtým 14x týždenne, potom 3x týždenne

Výživové štúdie skúmajúce diétne zvyklosti západnej civilizácie potvrdili dôležitosť omega-3 mastných kyselín EPA a DHA pre zdravie a funkciu mozgu. Ľudia trpiaci epilepsiou v Británii majú s veľkou pravdepodobnosťou deficit tohto esenciálneko nutrientu.
 
Omega-3 mastné kyseliny a ľahká mozgová dysfunkcia.
 
Výskyt ľahkej mozgovej disfunkcie (LMD) v posledných rokoch rapídne stúpol a stal sa bežnou poruchou správania sa detí. Deti s LMD často trýznia svojich rodičov a učiteľov kvôli svojmu chronickému nepozornému, impulzívnemu a hyperaktívnemu správaniu. V súčasnej dobe sa k liečbe tejto poruchy podávajú stimulujúce lieky ako napr. Ritalin. Bola objavená spojitosť medzi mastnými kyselinami a LMD, kedy sa zistilo, že chlapci s LMD majú výrazne nižšiu hladinu ako EPA tak i DHA ako chlapci bez tejto poruchy.

DHA je nevyhnutná k normálnej funkcii očí a mozgovej kôry, časti mozgu, ktorá zaisťuje vyššie funkcie ako sú pamäť a úsudok. LMD tiež postihuje väčšie množstvo chlapcov, ako dievčat. Je to spôsobené tým, že chlapci potrebujú viac omega-3 tukov ako pred narodením, tak i po narodení. U detí s LMD sa taktiež často vyskytujú alergie, ekzémy, astma, bolesti žalúdka, ušné infekcie a suchá pokožka ako u zdravých detí. Tieto prejavy ochorení nazývame „syndrómom moderných chorôb“, vznikajúcich z podvýživy pochádzajúcej z nedostatkov tukov omega-3. Je to len zhoda, že počet detí s LMD v Spojených štátoch rastie úmerne s rapidným nárastom výroby potravín obsahujúcich trans-mastné kyseliny a potraviny a tzv. rýchle občerstvenie? Pekárenské výrobky hranolky, chipsy a ďalšie jedlá, ktoré deti milujú, ktoré vznikli z čiastočne hydrogenácie tukov. Ak však budú i naďalej tieto „podivné tuky“ nahrádzať tuky typu omega-3, ktoré teraz už detské tkanivo obsahuje nedostatočné množstvo, výsledkom bude oslabenie životne dôležitých funkcií, ktoré len omega-3 dokážu navrátiť.
 
Schizofrénia a omega-3 tuky.
 
Schizofrénia je duševná choroba najčastejšie sa vyskytujúca v období dospievania a rannej dospelosti. Najbežnejšími symptómami sú preludy a halucinácie.

Testy ukazujú, že typickými javmi u schizofrenikov sú nízke hodnoty omega-6 a omega-3 mastných kyselín v fosfolipidoch červených krviniek. Molekuly fosfolipidov obsahujú polynenasýtené mastné kyseliny tvoria všetky bunkové membrány vrátane mozgových. Jedna teória tvrdí, že schizofrenici sa rodia s genetickým defektom, ktorý spôsobuje rozklad membránových fosfolipidov vo veľkom množstve. Psychiater Prof. Malcolm Peet z anglického Sheffieldu uvádza, podávaním omega-3 dochádza k výraznému zlepšeniu schizofrenických symptómov u pacientov, ktorým bolo podávané denne 10g koncentrovaného rybieho oleja.

Prof. Malcolm Peet daľej uvádza, že ešte nie je známe, prečo je EPA tak účinná, zatiaľčo DHA nie. Jednou z možností môže byť fakt, že EPA bráni enzýmom, ktoré spôsobujú nadmernú stratu membránových fosfolipidov, ale DHA túto zabraňujúcu schopnosť nemá.

Na základe výsledkov viacerých štúdií odporúča nenahrádzať štandardnú liečbu schizofrénie liekmi, ale zaradiť omega-3 mastné kyseliny ako prospešnú súčasť liečby s nasledovnými odporúčaniami:

Všetci dospelí konzumovať ryby minimálne 2x týždenne
Pacienti s psychickými ochoreniami minimálne 1g čistej EPA+DHA denne

Enzýmy nášho tela dokážu premeniť alfa-linolénovú omega-3 (ALA), ktorú získavame napríklad konzumáciou ľanového oleja, na EPA. Biosyntetická premena nazývyná prolongáciou reťazca však prebieha v rozsahu maximálne 10% a zvyšujúcim sa vekom táto schopnosť klesá. Preto je výhodnejšie, ak potrava obsahuje už hotovú EPA (rybí tuk), hlavne u starších ľudí.
Je potrebných ešte veľa výskumov, ale nová nádejná teória hovorí, že EPA zastavuje nadmerný rozpad životne dôležitých fosfolipidov.

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.