Prostaglandíny PGE 1 a 3  Prostaglandíny PGE 2
Účinky: Účinky:
Vazodilatácia – rozšírenie ciev Vazokonstrikcia – zúženie ciev
Zníženie bolestivosti Zvýšenie bolestivosti
Zvýšenie vytrvalosti Zníženie vytrvalosti
Posilnenie imunitného systému Oslabenie imunitného systému
Zvýšený prísun kyslíka Znížený prísun kyslíka
Spomalenie delenia buniek Urýchlenie delenia buniek
Zníženie zrážanlivosti krvi Zvýšenie zrážanlivosti krvi
Dilatácia – rozšírenie dýchacích ciect Konstrikcia – zúženie dýchacích ciest
Útlm zápalu Zvýšenie zápalu
 
Z prehľadu pôsobenia prostaglandínov v tabuľke je zrejmé že astmatici budú profitovať zo zníženia hladín PGE2 a zvýšenia hladín PGE1 a PGE3.
 
 
Účinky omega-3 polynenasýtených mastných kyselín na zápalové markery pri astme
 
Chronická obštrukčná choroba pľúc (astma, COPD), piata najčastejšia príčina úmrtia vo svete, je charakterizovaná chronickým zápalom. Avšak doposiaľ žiadna dostupná liečba nedokázala účinne vyliečiť tento zápal, v praxi sa aplikuje dlhodobá medikamentózna kontrola ochorenia.
Diétne zložky obsahujúce omega-3 polynenasýtené kyseliny (PUFA) majú protizápalové účinky. V tejto štúdii sme vychádzali z hypotézy benefitu nutričného podávania omega-3 PUFA v liečbe COPD. Porovnali sme hodnoty zápalových mediátorov u pacientov s COPD ktorým boli podávané omega-3 PUFA s COPD pacientami ktorí dostávali suplement bez obsahu omega-3 PUFA.
Metodika: 64 COPD pacientov dostávalo denne 400 kcal (5g) výživového suplementu obsahujúceho omega-3 PUFA (n-3 skupina) alebo 400 kcal (5g) suplementu neobsahujúceho omega-3 PUFA (n-6 skupina). Výživové doplnky boli podávané obom skupinám pacientov v období 2 rokov. Prospektívne boli sledované klinické údaje pacientov a merané boli hodnoty zápalových mediátorov.
Výsledky: Dyspnea podľa Borgovek škály a pokles saturácie kyslíkom meraný pulznou oximetriou 6-minútovým záťažením chôdzou sa signifikantne zlepšili v n-3 skupine pacientov.
Rovnako v n-3 skupine signifikantne poklesli hladiny leukotriénov B-4 v sére a spúte, hladiny TNF-alfa a interleukínu-8 v spúte boli tiež signifikantne znížené. V n-6 skupine pacientov neboli zaznamenané žiadne zmeny parametrov. Dvaja pacienti z n-3 skupiny a traja pacienti z n-6 skupiny zaznamenali miernu diarheu, traja pacienti z oboch skupín mali nauzeu. Výskyt vedľajších symptómov bol tolerovateľný a postupne sa zlepšil. Mnohonásobnou regresnou analýzou bolo zistené že diéta obohatená o omega-3 PUFA v tejto štúdii prispela k zmene hladín cytokínov.
 
Záver: Navrhujeme výživovú podporu diétou obohatenou o omega-3 PUFA ako bezpečnú a praktickú súčasť liečby astmy (COPD).
 
Zdroj: Division of Respiratory Medicine, Respiratory and Stress Care Center, Kagoshima University Hospital, Kagoshima, Japan; Matsuyama W, et al.: Chest.2005 Dec;128(6):3817-27.
 

Zastúpenie tukov v diéte a astma: existuje súvislosť?
 
Posledné dve dekády bola zaznamenaná zvýšená prevalencia astmy, ekzémov a alergickej rinitídy v ekonomicky rozvinutých krajinách. Zvýšený výskyt sa dáva do súvislosti znížením konzumácie nasýtených tukov a zvýšením množstva polynenasýtených tukov v potrave. Zníženie konzumácie nasýtených tukov je zapríčinené cieleným obmedzením živočíšnych tukov a zvýšením používania margarínov a rastlinných olejov obsahujúcich omega-6 polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA) ako napríklad kyselina linolová. Zároveň existujú dôkazy o znížení konzumácie tučných rýb, ktoré obsahujú omega-3 PUFA, kyselinu eikosapentaénovú (EPA). Vo viacerých krajinách je možné pozorovať rozdiely v prevalencii astmy medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami a regiónmi, vyplývajúce z rozdielnej konzumácie PUFA.
Kyselina linolová, omega-6 PUFA je prekurzorom arachidónovej kyseliny z ktorej sa konvertujú prostaglandíny typu 2 (PGE-2), zatiaľ čo omega-3 EPA inhibuje formáciu PGE-2. PGE-2 pôsobí na T-lymfocyty znižovaním tvorby interferónu-gama (IFN-gama) bez ovplyvnenia tvorby interleukínu-4 (IL-4). Tento mechanizmus môže viesť k rozvoju alergickej senzitizácie, pretože IL-4 umožňuje syntézu imunoglobulínu E (IgE), zatiaľ čo IFN-gama má opačný účinok.
Zmeny v diétnych návykoch môžu vysvetľovať jednu z príčin zvýšenej prevalencie astmy, ekzémov a alergickej rinitídy. Účinky diéty s prevahou rastlinných olejov sú sprostredkované cez zvýšenú syntézu prostaglandínu E2, ktorý následne napomáha formácii imunoglobulínu E.
 
Zdroj: Black PN, Sharpe S.: Dept of Medicine Univ.of Auckland Auckland Hospital, New Zealand; Eur Respir J. 1997 Jan;10(1):6-12.
 
 
Ochranné účinky omega-3 mastných kyselín pri astme
Enzým delta-5-desaturáza uprednostňuje pri metabolických procesoch omega-3 mastné kyseliny. Z tohto dôvodu pri zabezpečení diéty s dostatočným obsahom omega-3 nastáva pre astmatikov potrebná zvýšená tvorba protizápalovo pôsobiacich prostaglandínov PGE1 a PGE3, zároveň dochádza k zníženiu tvorby prozápalového PGE2.
Protizápalové prostaglandíny PGE3 sa vytvárajú z omega-3 EPA tzv. omega-3 cestou. EPA zabraňuje uvoľňovaniu kyseliny arachidónovej (AA) z bunkových membrán a tým obmedzuje rozsah zápalu.
Dostatočný obsah omega-3 v diéte je preto determinujúcim faktorom správneho metabolizmu prostaglandínov. Nedostatok omega-3 napomáha k zvýšenej tvorbe prozápalových tkanivových prostaglandínov PGE2 a zhoršuje priebeh astmatického ochorenia.
Ochranné účinky omega-3 pred astmou boli preukázané v mnohých štúdiách v priebehu posledných rokov.
Autor Masuev K.A. (1997) v placebom kontrolovanej štúdii potvrdil významné zmiernenie neskorej alergickej odpovede pri atopickej bronchiálnej astme (ABA).
V ďaľšej štúdii Masuev K.A. (1997) podávaním alfalinilénovej kyseliny (ALA) potvrdil zníženie frekvencie vážnych atakov asfyxie s následným znížením podávania liekov. Významný pokles neskorej alergickej odpovede nastal mechanizmom kompetetívneho nahradenia arachidónovej kyseliny (AA) v bunkových membránach výkonných zápalových buniek a potlačením tvorby lipidových mediátorov zápalu.
Aurorka Gorelova Z. (1999) preukázala pozitívne klinické zmeny stavu bunkovej a humorálnej imunity u detí užívajúcich omega-3 doplnky.
Nasledovná tabuľka uvádza prehľad fyziologických účinkov prostaglandínov.