Význam Th1-Th2 rovnováhy imunity

Význam rovnováhy Th1/Th2 zložiek imunity
 
Chronické ochorenia spájané s nerovnováhou imunity, Th2 dominanciou:

chronický únavový syndróm, autoimunitné ochorenia, boreilóza, poruchy funkcie štítnej žľazy, vírusové a vnútrobunkové bakteriálne infekcie, alergie, astma, rakovina.
Imunitný systém používa v princípe dva základné typy obrannej reakcie a to v závislosti na spôsobe napadnutia organizmu rôznymi patogénmi alebo v závislosti od prieniku cudzorodých škodlivých látok do organizmu. Obe zložky imunity spolupracujú v dynamickej rovnováhe a formujú sa z takzvaných spiacich – T-helper-0 buniek predstavujúcich Th0 zložku imunity.
 
Th0 zložka

Predstavte si veľké písané písmeno V napísané opačne. Na vrchole sa nachádza takzvaná Th0 zložka imunity, ktorá predstavuje spiace imunitné bunky so schopnosťou budúcej „špecializácie“, čiže so schopnosťou stať sa Th1 alebo Th2 bojovníkmi nachádzajúcimi sa na dvoch oddelených ramenách písmena V. Th0 imunitné bunky sú v neaktívnej, kľudovej fáze, majú schopnosť adaptácie, premeny na základe výskytu infekcie podľa toho, či patogén napáda vnútrobunkové prostredie alebo osídľuje mimo bunkové prostredie – sliznice, telové tekutiny a pokožku.

Zdravý imunitný systém dokáže zabezpečiť dynamickú rovnováhu oboch základných zložiek imunity podľa typu napadnutia.
 

Th1 zložka

Jednou zo základných zložiek imunity je takzvaná Th1 zložka (T-helper 1) alebo bunková imunita. Th1 zložka imunity nás bráni pred organizmami, ktoré majú schopnosť prenikať a rozmnožovať sa vo vnútri našich buniek, pred takzvanými intracelulárnymi – vnútrobunkovými patogénmi. Do tejto skupiny vnútrobunkových patogénov patria všetky vírusy, menej preskúmanou ale z hľadiska dopadu na ľudské zdravie a výskyt mnohých chronických ochorení je skupina baktérií, ktoré majú špecifickú schopnosť meniť svoje existenčné formy, menia sa na takzvané polymorfné, beztvaré, bezstenové, L-formy baktérií, schopné premeny z klasickej bunkovej štruktúry na bezstenové formy, beztvaré zhluky bielkovín zbavené bunkových stien osídľujúce vnútro našich buniek. L-formy baktérií predstavujú svojimi vlastnosťami istý medzistupeň medzi baktériami a vírusmi. Práve v schopnosti ukrývania sa vo vnútrobunkovom prostredí spočíva nebezpečnosť tohto typu patogénov a zároveň význam v zabezpečení plnej funkčnosti Th1 zložky imunity, zodpovedá za elimináciu – ničenie vnútrobunkových patogénov, tiež za elimináciu poškodených a nekontrolovane sa deliacich buniek – rakovinových buniek.

Sumárne Th1 imunita chráni pred vírusmi, intracelulárnymi baktériami (borélie, chlamýdie, mykoplazmy) kvasinkami a pred rakovinou. Moderná liečba rakoviny by nemala používať cytostatiká ktoré neselektívne ničia aj Th1 zložku imunity, ale mala by sa sústrediť práve na posilnenie práce Th1 zložky imunity špeciálnymi imunostimulátormi. Viac v článku: Stimulátory Th1 imunity
 

Th2 zložka

Extracelulárna – mimo bunková – Th2 zložka imunity, alebo aj takzvaná získaná imunita zabezpečuje reakciu na bežné typy baktérií, parazitov, toxínov a alergénov osídľujúcich mimo bunkový priestor: sliznice, tkanivá, telové tekutiny. Th2 typ imunitnej reakcie prebieha na základe rozpoznávania cudzorodých bielkovín patogénov a vytváraní protilátok – antigénov neutralizujúcich cudzorodé látky. K Th2 imunitnej reakcii patrí tiež reakcia na kontakt slizníc a kože s cudzorodými škodlivými látkami. Neprimeraná a nadmerne zosilnená reakcia na kontakt s neškodnými látkami, napríklad potravinami sa nazýva alergickou reakciou.

Bežné typy baktérií, parazity, toxíny a alergény posilňujú predovšetkým Th2 zložku imunity.
 
 
Ako sa vedia spiace Th0 bunky špecializovať?
 
Špecializácia, diferenciácia Th0 buniek prebieha na základe biologických informácií sprostredkovaných bielkovinovými látkami – cytokínmi.

Prítomnosť akýchkoľvek mimo bunkových patogénov (bežné baktérie) a toxínov spúšťa tvorbu cytokínov nazývaných interleukíny podskupiny 10 (IL-10).

Prítomnosť akýchkoľvek vnútrobunkových patogénov (vírusy, L-formy) aktivuje tvorbu interleukínov podskupiny 12 (IL-12).

IL-10 a IL-12 predurčujú, ktorým smerom sa bude dozrievanie, špecializácia Th0 buniek uberať. Platí že zvýšenie tvorby Th1 buniek má za následok útlm tvorby Th2 buniek. Platí to aj opačne. Posilnenie diferenciácie jednej zložky imunity ide vždy na úkor druhej zložky. Z toho vyplýva nielen posilnenie schopnosti tela lepšie reagovať na potrebu obrany podľa typu patogénov.
 
Z uvedenej spätnej väzby špecializovania Th0 buniek vzniká riziko ak dochádza k nadmernej, neprimeranej a dlhodobej aktivácii jednej zo zložiek imunity. Vzniká tak stav zníženej obranyschopnosti na extracelulárne patogény a zvýšeného výskytu autoimunitných ochorení (prevaha Th1 zložky) alebo opačne stav zníženej obranyschopnosti pred vnútrobunkovými infekciami sprevádzaný neprimeranými alergickými reakciami a zvýšeným rizikom výskytu rakoviny (prevaha Th2 zložky).
 

Nebezpečenstvo vnútrobunkových infekcií
 
Z pohľadu dozrievania a špecializácie Th0 imunitných buniek vyplýva aj veľmi zaujímavý mechanizmus ako dokážu vírusy „oklamať imunitu“.

Vírusy, špeciálne herpes, EBV, CMV a HHV6 vytvárajú bielkoviny, ktoré „oklamú“ imunitný systém tak že si imunita myslí že hrozba prichádza „z opačnej strany,“ čiže infekciu nespôsobujú vnútrobunkové ale mimo bunkové patogény. Následne imunitný systém sa prepne do Th-2 módu a začne vytvárať Th2 bunky na úkor Th1 buniek zodpovedných za vnútrobunkové infekcie. To zvyšuje šancu vírusov na prežitie a rozmnožovanie. Prevláda názor že väčšina vírusov má túto schopnosť manipulácie imunity.

Spojitosť chronických ochorení s nerovnováhou imunity
 
Vedci viacerými prácami demonštrovali fakt že výskyt mnohých chronických, neurologických, autoimunitných ochorení, alergií, rakoviny priamo súvisí s prevahou funkcie Th2 zložky imunity.
 
Nadmerná aktivita Th2 zložky imunity má viac následkov. Aktivácia Th2 systému potláča Th1 zložku, obzvlášť funkciu NK-buniek – „zabíjačov“. Zároveň dochádza k nadmernej tvorbe protilátok Th2 bunkami. Pacienti s prevahou Th2 nedokážu bojovať s vírusovými ochoreniami, chlamýdiovými infekciami, zlyháva liečba chronickej boreliózy. Nezvládnuté chronické intracelulárne infekcie následne spúšťajú autoimunitné ochorenia, typickým príkladom je reumatiodná artritída pri ktorej je vo viac ako 90% prípadov dokázateľná prítomnosť infekcie, navyše vedci predpokladajú že sa jedná o infekciu zmutovanými vnútrobunkovými L-formami baktérií. Chronické vírusové infekcie vedú prostredníctvom ďalšieho oslabovania vnútrobunkovej imunity k strate kontroly nad geneticky poškodenými bunkami (vrátane nekontrolovane sa deliacich) a k zvýšenému výskytu rakoviny. Dnes je známe že za väčšinou prípadov rakoviny maternice je prítomnosť vírusov. Vakcíny pôsobia len na na vybrané typy vírusov spôsobujúcich rakovinu. Podľa nových poznatkov o rovnováhe imunity sa javí účinnejšie nahradiť vakcíny prirodzenými stimulátormi Th1 zložky imunity. U Th2 dominantných ľudí sa tiež častejšie vyskytujú kvasinkové infekcie.

Obrana „druhej línie“ proti vírusom – RN-áza.
 
Nefungujúca Th1 zložka imunity ba mala mať za následok fatálne sa končiace vírusové infekcie. Nefunkčná Th1 zložka však nemusí nutne znamenať navonok prejav vážneho ochorenia. Prečo? Telo disponuje záložným mechanizmom, ktorým je enzým RN-áza.

RN-áza nedokáže priamo ničiť vírusové častice a L-formy baktérií, ale dokáže spomaliť ich delenie. Tento mechanizmus „dáva čas“ imunite aby sa dokázala naštartovať Th1 zložka ničiaca patogén. RN-áza nedokáže ničiť patogény, preto dochádza k následným relapsom (zhoršeniam) infekcie striedaným obdobiami zlepšenia, chronické ochorenie pretrváva.

Dlhodobo zvýšená aktivita RN-ázy má však tiež svoje negatívne dôsledky: zvýšený rozklad ľudskej m-RNA (ribonukleová kyselina) čo vedie k zníženiu tvorby vlastných enzýmov a telových bielkovín. Navonok sa tento chronický stav prejavuje tým že sa pacient cíti oslabený, chradne.

zdroje:
1. Altern Med Rev 2003;8(3):223-246
2. New insights into tme pathophysiology and treatment of CFS; Summary of a presentation by Paul Cheney, M.D., Ph.D.;Dallas, Texas, October, 2001

Th1 stimulátory imunity
 
Pacienti s dominanciou Th2 majú zároveň nedostatok Th1 zložky. Všeobecne vzatá „podpora imunity“ nemusí v praxi vôbec fungovať, pretože bez poznatkov, ktoré zložky konkrétna látka stimuluje sa môže rovnováha imunity dokonca ešte viac narušiť a tým zhoršiť priebeh ochorenia. Jedinou možnosťou ako sa z tohto stavu dostať je návrat k obnove rovnováhy imunity s použitím látok s preskúmaným mechanizmom stimulácie imunity.
 
V súčasnosti sú vďaka najnovším výskumom známe viaceré syntetické a prírodné látky so schopnosťou posúvať imunitu smerom od Th2 dominancie k Th1. Tieto látky sa nazývajú Th1 stimulátory (Th1-shifters).
Viac o konkrétnych Th1 stimulátoroch imunity si prečítajte tu: Stimulátory Th1 imunity