Cukrovka

Rastlinné látky znižujú tvorbu škodlivých glykačných metabolických produktov pri cukrovke.
 
Výsledky najnovších vedeckých štúdií potvrdili schopnosť prirozdzene vyskytujúcich sa látok rastlinného pôvodu (fytochemikálií) minimalizovať tvorbu toxických glykačných metabolických produktov (AGE). Tieto glykačné metabolické produkty vznikajú následkom vysokej hladiny krvného cukru pri cukrovke. Sú jednou z príčin, prečo diabetici majú vysokú pravdepodobnosť rozvoja degeneratívnych ochorení – aterosklerózy, vysokého krvného tlaku, mozgovej porážky, oslabenej cirkulácie v končatinách, žilovej trombózy a poškodenia ciev sietnice s následkom slepoty.
 
Hlavným dôsledkom hyperglykémie – zvýšenej hladiny cukru pri cukrovke je zvýšená reakcia krvného cukru s aminokyselinami a bielkovinami krvného séra. Táto reakcia cukru a bielkovín sa nazýva neenzymatická glykácia a vyúsťuje do tvorby glykačných metabolických produktov (AGE). Následne AGE sa viažu na proteínové receptory buniek v celom tele a spôsobujú poškodzujúci zápalový proces.
 
Mechanizmus regulácie hladiny glukózy v krvi inzulínom
 
Po vstrebaní glukózy z tenkého čreva stúpa jej koncentrácia v krvi. Nárast koncentrácie glukózy spúšťa uvoľňovanie inzulínu z pankreasu. Inzulín umožňuje prenos glukózy z krvi do buniek a prednostne do adipocytov – tukových buniek ktoré ju ihneď premieňajú a uskladňujú ako tuk. Prienikom glukózy do buniek klesá hladina glukózy v krvi.
 
Jedlo bohaté na škrob spúšťa domino-efekt fyziologických zmien.
 
Rýchly nárast krvnej glukózy strieda rýchly nárast hladiny krvného inzulínu. Inzulín spúšťa rýchlu tvorbu tukov, pokles hladiny krvnej glukózy a pocit hladu. Je ťažké znížiť telesnú hmotnosť pri diéte bohatej na škroby, pretože rýchla premena glukózy na tukové zásoby spôsobuje neustály pocit hladu. Menej hypoglykemizujúca potrava s minimálnym obsahom škrobov zvyšuje krvný cukor menej a nevyvoláva takú prudkú inzulínovú reakciu. Diabetici typu I. s oslabenou tvorbou inzulínu nedokážu účinne regulovať metabolizmus a preto hladina glukózy v krvi zostáva vysoká zatiaľ čo bunky celého tela trpia nedostatkom glukózy.
 
Stav, kedy organizmus už nie je schopný udržať normálne hladiny cukru – hyperglykémia, rozvíja ďalšími mechanizmami funkčné, metabolické a organické poruchy.
 
Najvýznamnejším mechanizmom, ktorým sa hyperglykémia podieľa na rozvoji makroangiopatie a mikroangiopatie je neenzymatická glykácia bielkovín, kde najmä v tzv. neskorej fáze vznikajú produkty nazývané AGEs (advanced glycation endproducts).
 
Glukóza pri vysokých koncentráciách reaguje s bielkovinami
 
Glukóza je chemickými vlastnosťami relatívne reaktívna molekula. Napríklad pri grilovaní mäsa reakcia cukru a bielkovín spôsobuje hnedú farbu. Rastliny vytvárajú relatívne veľké množstvá reaktívnych cukrov pri fotosyntéze. Aby sa vyhli reaktivite glukózy pri transporte glukózy z listov do iných časti rastliny ju premieňajú je na menej reaktívny disacharid sukrózu. Rovnako v ľudskom tele dokáže zvýšená koncentrácia glukózy v krvi reagovať a poškodzovať bielkoviny cievnych stien.
 
Viac glukózy v krvi znamená viac škodlivých AGE
 
Hyperglykémia urýchľuje reakciu glukózy s bielkovinami krvného séra. Glukóza reaguje s atómom dusíka v aminokyselnách. Následne dochádza k zlučovaniu – konjugácii molekúl a tvorbe stabilnejších zlúčenín takzvaných glykačných metabolických produktov (AGEs).
 
Bielkoviny naviazané na AGE telo dokáže rozkladať a AGE vylúčiť
 
Telo disponuje len obmedzenou schopnosťou rozkladať bielkoviny viazané s glykačnými metabolitmi a následne vylučovať AGE z tela. Niektoré typy AGE sú veľmi obtiažne metabolizovaťeľné bunkami a preto sa v nich hromadia. Ak porovnáme dva základné jednoduché cukry, fruktóza je oveľa agresívnejšia vo vytváraní glykačných produktov ako glukóza. Metabolické účinky fruktózy boli dokázané v experimentoch na zvieratách kde glykácia vyvolávala zápalové ochorenia s náasledným poškodzovaním funkcie pankreasu. Podobné mechanizmy boli potvrdené u ľudí. Existujú štúdie ktoré zistili urýchlenu degradáciu kolagénu a stárnutie kože následkom tvorby glykačných produktov po podávaní vyšších dávok fruktózy.
 
Dlhodobo nižšie hladiny krvného cukru vytvárajú menej glykačných produktov a znižujú riziko vzniku ochorení vyvolávaných chronickým zápalom. Chronický zápal pôsobiaci na pankreas, vyvolaný dlhodobým pôsobením glykačných produktov vyúsťuje v diabetes. Z toho vyplýva dôležitosť kontroly hladín glukózy voľbou vhodnej diéty ako primárnej prevencie vzniku diabetes.
 
Tradičné rastliny blokujúce tvorbu glykačných produktov (AGEs)
 
Množstvo nahromadených glykačných produktov u diabetikov priamo súvisí s poškodením obličiek, poškodením nervov, očnou retinopatiou a kataraktom oka. Klinickými experimentami sa zistilo že látky znižujúce tvorbu glykačných produktov pôsobia na enzým aldoreduktáza, táto spoločná schopnosť viacerých látok vytvorila skupinu takzvaných inhibítorov aldoreduktázy (ARI). Medzi inhibítory ARI patria synteticky pripravené látky: fidarestat a prirodzené rastlinné látky nachádzajúce sa vo viacerých potravinových zdrojoch. V tejto kapitole sa budeme zaoberať výskumami rastlinných zdrojov inhibítorov aldoreduktázy (ARI).
 
Zázvor, škorica, kurkuma – chránia pred poškodením vysokými hladinami cukru
 
V najnovšej klinickej štúdii z roku 2008 bola hodnotená účinnosť 17 rastlín použiteľných v liečbe diabetes zameraná na schopnosť znižovať tvorbu glykačných produktov. Najúčinnejšími sa ukázali extrakty zo zázvoru, škorice a kurkumy, zatiaľ čo extrakty čierneho korenia, zeleného čaju, jabĺk , bazalky a kôry citrónu znižovali tvorbu miernejšie. Následne sa vybrané najúčinnejšie extrakty zázvoru, škorice a kurkumy testovali v laboratórnych podmienkach metódou použitia fruktózy a proteínov zvieracej očnej šošovky sledujúcou ovplyvnenie tvorby glykačných produktov.
 
Extrakty zázvoru, škorice a kurkumy účinne chránili proteíny očnej šošovky pred poškodením podaním vysokej dávky fruktózy. Tvorba glykačných produktov v očnej šošovke bola znížená o 40 až 90% pri koncentráciách extraktov 1mg/ml.
Tieto pokusy ukázali že rastliny ktoré sú veľmi dobre znášané môžu byť zdrojom bezpečných fytochemikálií použiteľných v liečbe redukujúcej škodlivé následky spojené s tvorbou glykačných produktov pri cukrovke.
(Zdroj: Saraswat M et al,.British Journ. Nutrition. 2008 Nov, 6 :1-8)
 
Škorica sa používa v tradičnej medicíne ako prírodný prostriedok znižujúci hladiny cukru. Viac o vplyve škorice na hladiny cukru si prečítajte v článku:  Účinky škorice
 
 
Gurmar – tradičný indický prírodný liek na diabetes
 
Gurmar sa používa v tradičnej Indickej medicíne v liečbe cukrovky viac ako 2000 rokov. Hlavné liečebné použitie rastliny v regióne Indie je pri začínajúcej cukrovke, kedy je čiastočne znížená schopnosť pankreasu vytvárať inzulín (diabetes nezávislý od inzulínu).Gurmar nielen znižuje hladiny cukru ale dokonca dokáže obnoviť tvorbu inzulínu a tým úplne vyliečiť z cukrovky. Viac informácií o účinkoch prírodného antidiabetika si prečítajte v článku: Gurmar. 
 
Flavonoidy
 
Flavonoidy patria medzi účinné prirodzené zdroje inhibítorov aldoreduktázy (ARI). V jednej z klinických štúdií flavonoidy kvercetrín a miricetín vykázali významné spomalenie vzniku očného kataraktu spôsobeného vysokou hladinou cukru – galaktózy. V inej experimentálnej štúdii flavonoidy quercetrín, quercetrín-2-acetát, quercetrín, rutín, hesperidín, hesperidín chalkón a naringinín preukázali rôzny potenciál tlmiť aktivitu aldoreduktázy.
 
Lesklokôrovka ploská – Ganoderma applanatum
 
Táto drevokazná huba rastie celý rok na živom aj mŕtvom dreve lístnatých stromov, prednostne na tlejúcom dreve. Štúdia kórejských výskumníkov z roku 2005 zistila potenciál vodných a liehových extraktov z tejto huby inhibovať aldoreduktázu pri streptozolocínom vyvolanej diabetes na zvieracích modeloch. (Zdroj: Phytotherapy research.2005, vol. 19, p. 477-480)
Prirodzené fytochemikálie obsiahnuté v Lesklokôrovke ploskej majú schopnosť ochraňovať pred poškodzovaním tkanív glykačnými produktami pri cukrovke.
 
Horká tekvička
 
Horká tekvička pôsobí rovnako ako chróm, zlepšuje využitie krvného cukru a zlepšuje glukózovú toleranciu – schopnosť prenášať cukor z krvi do buniek.

100ml šťavy horkej tekvičky zlepšilo glukózovú toleranciu o 73% (J Ethnopharmacology 17 (1986) 277-282). V nasledujúcej štúdii vodný extrakt horkej tekvičky znížil hladinu krvného cukru o 54 % (Phytotherapy Res 7, 4 (1993): 285-289).
 
Ďaľšou veľmi cennou vlasnosťou horkej tekvičky je stimulácia tvorby a nárast počtu beta-buniek pankreasu. Beta bunky vytvárajú inzulín. Autori experimentálnej štúdie na zvieratách zistili schopnosť obnovy beta buniek po podávaní extraktov horkej tekvičky (Diabetes Res Clin Pract 40, 3(June 1998):145-51).
 

Hypoglykemický účinok bol dokázaný pri použití všetkých častí rastliny, najvýraznejší je však pri konzumácii plodov, kde sa nachádza najviac steriodných saponínov – charantínov, alkaloidov a inzulínu podobných proteínov.
Viac o účinkoch a možných rizikách sa dočítate v sekcii:  Horká tekvička
 
preklad originálnych článkov:PharmDr.Jozef Zima, Nutraceutica